BRATISLAVA - "Vodiči by nás tu už najradšej nevideli a posielajú nás domov", posťažoval sa slovenský policajt na hraničnom priechode Petržalka-Berg s Rakúskom.
Jeho rakúska kolegyňa si medzitým listovala v módnom časopise, autá opúšťajúce jej krajinu kontrolovala občas už len zdvorilostným mávnutím ruky. Hraničné kontroly majú svoje dni nadobro zrátané aj na kedysi obávanej časti bývalej železnej opony - na minulosť ich zmení budúcotýždňové rozšírenie Schengenu.
"Neuveriteľné, čo si všetko vypočujeme," sťažoval sa slovenský policajt. "Hovoria nám: Už ste mali byť dávno preč, čo tu ešte robíte?" povedal ČTK rezignovane slovenský hraničiar v stredných rokoch. Z hraničného priechodu Berg odchádzal v uniforme s čiernym kufríkom na akúsi schôdzu.
Koniec éry tradičnej hranice veští aj pohľad na interiér budovy, v ktorej sídlia policajti. Odmontované žiarivky, zavreté okienko niekdajšej zmenárne a prázdnotou zívajúce priečinky na vybavovanie dokladov pripomínajú mesto duchov. Do budovy sa namiesto policajtov plánujú nasťahovať colníci.
Na slovenskej časti priechodu je už zbúraná aj hlavná stavba, pod ktorou boli kontrolné stanovištia. K pohodlnému prechodu hranice však chýba ešte niekoľko detailov. "Cestári budú ešte asfaltovať hlavnú cestu," vysvetlil policajt.
Ďalší policajt ubezpečuje, že vstupom Slovenska do Schengenu 21. decembra už bude polícia zastavovať len vytypované autá. Sústreďovať sa budú najmä na nelegálnych imigrantov. Zatiaľ však ešte občianske preukazy či pasy od cestujúcich riadne pýtajú. "Tak, ako autá púšťa semafor v Hainburgu, tak tu máme každých desať minút menšiu kolónu," povedal. "Keď vidím, že ide rodina s deťmi, asi z nákupu, len zbežne skontrolujem počet dokladov. Nebudem ich už predsa zbytočne obťažovať," poznamenal policajt. Kontroly sú voľnejšie už od mája 2004, keď Slovensko vstúpilo do EÚ.
Pred pádom komunizmu bola hranica s rakúskom obohnaná ostatným drôtom a strážili ju po zuby ozbrojení vojaci. Krátko po zmene režimu v novembri 1989 prešli cez hraničný priechod v Bergu spoločne tisíce ľudí, aby sa na Bratislavu po prvý raz pozreli aj z kedysi zakázaného Západu.
Definitívny pád hraničných kontrol, o ktorom mohli za minulého režimu ľudia len tajne snívať, však v súčasnosti už veľké emócie nevzbudzuje. Hoci ľudia ho vítajú. "Samozrejme, bude to lepšie," povedal ČTK šofér s nitrianskou poznávacou značkou. "Aspoň nebudeme musieť stáť v rade," poznamenal vodič z Bratislavy. Pre niektorých akoby sa zmeniť nič nemalo. "Nerozmýšľam nad tým," odbil iný bratislavský šofér otázku, či sa teší na rozšírenie Schengenu. "Čo vám mám povedať, mne je to úplne jedno, mne sa život výraznejšie nezmení," krčil zas ramenami čašník z pohraničnej kaviarne.
"Neuveriteľné, čo si všetko vypočujeme," sťažoval sa slovenský policajt. "Hovoria nám: Už ste mali byť dávno preč, čo tu ešte robíte?" povedal ČTK rezignovane slovenský hraničiar v stredných rokoch. Z hraničného priechodu Berg odchádzal v uniforme s čiernym kufríkom na akúsi schôdzu.
Koniec éry tradičnej hranice veští aj pohľad na interiér budovy, v ktorej sídlia policajti. Odmontované žiarivky, zavreté okienko niekdajšej zmenárne a prázdnotou zívajúce priečinky na vybavovanie dokladov pripomínajú mesto duchov. Do budovy sa namiesto policajtov plánujú nasťahovať colníci.
Na slovenskej časti priechodu je už zbúraná aj hlavná stavba, pod ktorou boli kontrolné stanovištia. K pohodlnému prechodu hranice však chýba ešte niekoľko detailov. "Cestári budú ešte asfaltovať hlavnú cestu," vysvetlil policajt.
Ďalší policajt ubezpečuje, že vstupom Slovenska do Schengenu 21. decembra už bude polícia zastavovať len vytypované autá. Sústreďovať sa budú najmä na nelegálnych imigrantov. Zatiaľ však ešte občianske preukazy či pasy od cestujúcich riadne pýtajú. "Tak, ako autá púšťa semafor v Hainburgu, tak tu máme každých desať minút menšiu kolónu," povedal. "Keď vidím, že ide rodina s deťmi, asi z nákupu, len zbežne skontrolujem počet dokladov. Nebudem ich už predsa zbytočne obťažovať," poznamenal policajt. Kontroly sú voľnejšie už od mája 2004, keď Slovensko vstúpilo do EÚ.
Pred pádom komunizmu bola hranica s rakúskom obohnaná ostatným drôtom a strážili ju po zuby ozbrojení vojaci. Krátko po zmene režimu v novembri 1989 prešli cez hraničný priechod v Bergu spoločne tisíce ľudí, aby sa na Bratislavu po prvý raz pozreli aj z kedysi zakázaného Západu.
Definitívny pád hraničných kontrol, o ktorom mohli za minulého režimu ľudia len tajne snívať, však v súčasnosti už veľké emócie nevzbudzuje. Hoci ľudia ho vítajú. "Samozrejme, bude to lepšie," povedal ČTK šofér s nitrianskou poznávacou značkou. "Aspoň nebudeme musieť stáť v rade," poznamenal vodič z Bratislavy. Pre niektorých akoby sa zmeniť nič nemalo. "Nerozmýšľam nad tým," odbil iný bratislavský šofér otázku, či sa teší na rozšírenie Schengenu. "Čo vám mám povedať, mne je to úplne jedno, mne sa život výraznejšie nezmení," krčil zas ramenami čašník z pohraničnej kaviarne.
