BRATISLAVA - Rokovania o vláde sa mohli skomplikovať pravdepodobne na rozdielnych predstavách o personálnych a rezortných prioritách. Uviedol to politológ Grigorij Mesežnikov v súvislosti s pokračujúcimi rozhovormi štyroch strán Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina, Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí o tvoriacej sa štvorkoalícii.
„Pred pár dňami to vyzeralo nádejne, je to trošku prekvapujúce. Nie je tu však riziko, že by niekto iný dokázal nahradiť súčasnú koalíciu štyroch, prípadne troch strán, preto sa niet kam ponáhľať,“ povedal politológ. Štyri koaličné strany obsadia v parlamente 95 kresiel. Ak by aj niektorá zo strán napokon opustila rokovania, s výnimkou OĽaNO, stále si koalícia zachová v parlamente nadpolovičnú väčšinu kresiel. Opozičné strany Smer-sociálna demokracia (SD) a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) by vládu nepostavili, pretože s nimi ani jeden zo zvyšných parlamentných subjektov do koalície nechce ísť.
Zatiaľ nie je zvolaná ustanovujúca schôdza parlamentu. Uskutočniť sa musí najneskôr do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. To znamená 31. marca. Schôdzu zvoláva prezidentka. Ak by tak neurobila, poslanci sa automaticky zídu sami.
Po ustanovujúcej schôdzi podá súčasná vláda Petra Pellegriniho demisiu. Teoreticky tak majú budúce strany koalície stále čas. „Myslím, že v záujme formujúcej sa koalície je vládu čo najskôr vymeniť. Aj keď to nevyzerá zatiaľ na nejaké riziko, že dosluhujúca vláda urobí niečo nevhodné. Navyše, teraz je zamestnaná bojom proti koronavírusu,“ dodal Mesežnikov.
V politickom zákulisí sa podľa informácií hovorí, že jedna zo strán koalície prichádza s novými požiadavkami ohľadne obsadenia rezortov a programových požiadaviek, čo následne znamená dlhšie rokovania.
