BRATISLAVA - Globálne otepľovanie a nedostatok zrážok môžu ohroziť stromy v Tatranskom národnom parku (TANAP). V rozhovore to uviedol riaditeľ výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u Peter Fleischer. Ohrozené môžu byť najmä smreky a smrekovce, ale aj ostatné druhy stromov. Aktuálne výsledky meraní ukazujú, že lesný porast v TANAP-e zachytí viac CO2, ako vydá do atmosféry, čo je znakom zdravo fungujúceho lesa.
Fleischer však upozorňuje, že globálne otepľovanie a nedostatok vlahy môžu spôsobiť fyziologické zmeny stromov, v dôsledku ktorých by stromy mohli zaznamenať pokles prírastkov a zoslabenie. To môže viesť k znižovaniu schopnosti stromov absorbovať CO2. Negatívne dopady klimatických zmien zmierňujú v Štátnych lesoch TANAP-u aktívnym manažmentom, v rámci ktorého vysádzajú k jedincom smreka iné druhý stromov.
Také, ktoré sa vo Vysokých Tatrách prirodzene vyskytujú, hoci sa v konkrétnej lokalite nenachádzajú. Najčastejšími druhmi, ktoré lesníci vysádzajú, sú smrekovec, borovica, javor, jedľa, jaseň či lipa. Po orkáne, ktorý zasiahol Vysoké Tatry v novembri 2004, sa lesníci intenzívne zaoberali otázkou, ako vzniknutú situáciu vyriešiť. Ak totiž nárazovo dôjde k odlesneniu veľkej plochy, výrazne sa zvyšuje množstvo oxidu uhličitého (CO2), ktoré sa uvoľňuje do ovzdušia.
Lesníci sa napokon rozhodli ponechať časti lesa na prirodzenú obnovu, iné územia zase aktívne obhospodarovali. Počas rokov vykonávali pravidelné merania hladiny CO2 a rovnako aj jeho príjem a výdaj - teda koľko CO2 lesný porast absorbuje pri fotosyntéze a koľko uvoľní do atmosféry. Po kalamite v roku 2004 prevyšoval výdaj CO2, pretože pôda bez lesných porastov a rozkladajúce sa pováľané stromy uvoľňovali CO2 do atmosféry. Situácia sa začala zlepšovať po približne troch až štyroch rokoch, vďaka trávnatým porastom a bylinnej vegetácii.
V roku 2014 sa príjem emisií CO2 približoval výdaju. Aby mali lesníci v TANAP-e čo najpresnejšie výsledky, otvorili v roku 2018 výskumnú stanicu. Na spoločnom projekte sa okrem Štátnych lesov TANAP-u podieľali aj Technická univerzita vo Zvolene a Agentúra pre vedu a výskum, ktorá celý projekt financovala. „Projekt bol náročný po časovej, finančnej aj odbornej stránke. Vyžadoval si niekoľko rokov príprav. Jeho výsledkom je, že máme v lesoch TANAP-u modernú výskumnú stanicu, ktorá meria tok CO2 150-krát za sekundu. Spriemerované výsledky meraní získavame každých 30 minút,“ povedal Peter Fleischer.
Víchrica v Tatrách zasiahla plochu 8-tisíc hektárov, pováľané stromy spolu predstavovali približne dva milióny kubíkov dreva. Regeneráciu bolo možné zabezpečiť dvomi spôsobmi - obnovou lesa prirodzenou cestou alebo aktívnym manažmentom. Prirodzená cesta však znamená dlhšiu regeneráciu území. Zároveň sa pri nej znižuje schopnosť lesa absorbovať CO2, ktorý sa tak uvoľňuje do atmosféry. Aktívny manažment predstavuje vysádzanie stromov. To pomáha znižovať množstvo CO2, ktoré sa uvoľňuje z pôdy, zvyšuje schopnosť lesa absorbovať oxid uhličitý a zároveň predstavuje rýchlejšiu formu obnovy lesných plôch.
Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami Európskej únie zaviazalo do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaných emisií o 40 percent. Do roku 2050 by chceli predstavitelia Európskej komisie dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že v Európe bude vyprodukované iba také množstvo CO2, aké bude príroda schopná absorbovať.
