BRATISLAVA - Vianoce, sviatky pokoja, hojnosti, radosti v kruhu najbližších. Štedrovečerné menu rozvoniava po celom dome, deti poslušne čakajú na chvíľu, kedy si rozbalia vytúžené darčeky. Všetci sa usmievajú a nikomu nič neprekáža, v pozadí počuť milované rozprávky. Alebo aj nie? Niektoré spomienky stoja za to, rozhodne by ich nevybrali do často idealizovaných vianočných reklám.
V rámci redakcie a našich blízkych sme pozbierali zopár vtipných či podivných príhod zo Slovenska, ktoré sa odohrali v období vianočných sviatkov. Našli sa aj také, na ktoré by nejeden radšej zabudol. A čo vy, máte v zálohe niečo, o čo by ste sa radi podelili?
Napíšte nám o vašom nezvyčajnom, šialenom či vtipnom vianočnom zážitku!
Opíšte nám ho do správy na našu facebookovú stránku alebo ho zašlite e-mailom na tipy@topky.sk do 22. decembra. Jedného z vás potešíme malým darčekom.
Bol Štedrý večer, otec začal hádzať orechy do rohov, ako je u nás zvykom. V pozadí sa niesol akýsi zmyselný tón, ktorý vydávali radiátory. Počas večere sa ukázalo, že "buchol" kotol. Tak sme celý večer aj polnočnú omšu strávili vynášaním vody na dvor. Keďže mrzlo, všetci sme sa parádne "zabavili" šmýkaním sa po zamrznutých mlákach.
Naša rodina má taký zvyk, žrebujeme si písmenko a potom si vymieňame darčeky začínajúce práve na to konkrétne, ktoré sme si vylosovali. V ten rok padlo šťastie na písmeno "p". Bola to klasika - ponožky, papuče, pexeso... Babička ale chcela byť vtipná. Môj brat dostal petržlen, na neho ešte navliekla kondóm. Nik netuší prečo.
Bývam v Bratislave, moja rodina žije pri Prešove. Vianoce sa blížili, nakúpil som darčeky, tešil som sa. No a potom som ich komplet všetky zabudol. Pri stromčeku som potom hádzal psie oči, že ma to mrzí. No ostatní to našťastie vzali so smiechom.
Rok čo rok chodím do kostola na polnočnú omšu. No môjmu priateľovi sa táto tradícia až tak nepozdáva, najmä tá zima. Odkedy so sebou nosíme ploskačku, berie to s humorom. Najmä keď po ceste stretneme známych, ktorých sme nevideli celý rok a môže si s nimi pripiť a vymeniť pár slov. No, ešteže tá nádobka nemá ani pollitra...
Manželka mi spísala presný zoznam vecí, ktoré treba ešte dokúpiť na sviatočnú večeru. Zo siedmich som nekúpil dobre ani jednu...
Maďarskí susedia majú psíka. Punťa. Ešte pred Štedrým dňom mi suseda klopala na dvere. Po maďarsky viem málo, iba s perfektným prízvukom povedať "prepáčte, nehovorím po maďarsky", ale toľko som vyrozumela, že chce, aby som šla s ňou a zabila ich Punťa. A strkala mi za to do rúk klobásu ako noha. Chcela som nenápadko zavolať na políciu, ale ako maďarským policajtom vysvetlím, čo odo mňa žiada suseda? Vošli sme k nim, ja celá nervózna, z chodby vyletel Punťo, štekal, vrtel chvostom. No nie, nehnevajte sa, toto urobiť nemôžem... Napokon vysvitlo, že pes sa nevolá Punťo, ale Béla, fatálna nepriazeň majiteľov mu nehrozí a punťo, resp. ponty (vyslov ponť) je kapor.
Magickú atmosféru vianočných sviatkov u mňa doma podčiarkuje aj adventný veniec. Zapálila som tretiu sviečku. Potom som si išla zapáliť na balkón. Pokojne som si telefonovala s kamarátkou. Potom sa náš rozhovor zmenil na hotovú kovbojku, ona nevedela, čo sa deje, ja som doma hasila obrus. Všetko som jej neskôr objasnila. Odvtedy používam sviečky na baterky.
Výber najlepších vianočných zážitkov z vášho archívu prinesieme po Vianociach!
