BRATISLAVA - Obyvateľstvo Slovenska takmer 15 rokov po rozdelení Československa zostarlo. Zvýšil sa podiel seniorov a priemerný vek populácie stúpol o viac ako 3,5 roka.
Naopak, rodí sa menej detí, klesol počet sobášov a zvýšila sa rozvodovosť. Podľa odborníkov za týmito trendmi, ktorými Slovensko nasleduje situáciu v starých členských krajinách Európskej únie, stojí zmena pomerov po páde komunizmu.
"Súvisí to predovšetkým so zmenou režimu a možnosťami voľného pohybu osôb, možnosťami životných príležitostí," povedala ČTK sociologička Sylvia Porubänová. Podľa demografa Borisa Vaňa sa najvýraznejšie zmenila plodnosť a sobášnosť, v ktorých nastal výrazný zlom na začiatku 90. rokov. Kým napríklad v roku 1993 prišlo v krajine na svet 73.256 živých detí, vlani to bolo o viac ako štvrtinu menej. Úhrnná plodnosť, teda priemerný počet narodených detí na jednu ženu, sa znížila na 1,2 z 1,9.
"Časť obyvateľstva odkladala sobáše a pôrody do vyššieho veku a časť sa proste rozhodla nezosobášiť sa alebo mať jednoducho menej detí, ako tomu bolo v minulosti. Dôvod - iný životný štýl, konkurencia pre rodinu a deti v podobe iných možností osobnej realizácie," povedal vedúci Výskumného demografického centra Vaňo.
Vek prvorodičiek stúpol na vlaňajších takmer 26 rokov z 22,6. Vlani sa uzavrelo 25.939 manželstiev, kým v roku 1993 to bolo ešte 30.771. Muži sa sobášili minulý rok v priemere takmer 31-roční, v roku 1993 zhruba 26-roční. V prípade žien sa zas priemerný vek vstupu do manželstva posunul na takmer 28 rokov z približne 23 rokov.
V rokoch 2001 až 2003 dokonca na Slovensku zomrelo viac ľudí, ako sa narodilo, tento úbytok však vykompenzovali prisťahovalci.
Čoraz viac detí sa tiež rodí mimo manželstva, vlani prišlo takto na svet 27,5 percenta detí, kým v prvom roku samostatného štátu to bolo asi 10,6 percenta. Podľa Vaňa však tieto deti napriek tomu väčšinou žijú s oboma rodičmi. "Rodičov single, ktorí sa sami starajú o dieťa, tak tých je s veľkou pravdepodobnosťou menšina. Väčšinou tieto mimomanželské deti vyrastajú v týchto partnerských zväzkoch," dodal Vaňo. Podľa Porubänovej počet detí narodených mimo manželstva narástol vďaka väčšej pôrodnosti rómskej populácie, v ktorej inštitút manželstva nemá takú hodnotu ako iné rodinné väzby.
Už v 80. rokoch začal na Slovensku stúpať aj počet rozvedených manželstiev. V roku 1993 sa rozviedlo v priemere 21,3 percenta manželstiev, vlani bola rozvodovosť viac ako dve pätiny.
Slováci sa dožívajú vyššieho veku ako v minulosti, vzrástol pomer starších ľudí medzi obyvateľstvom a naopak vďaka nižšej pôrodnosti kleslo zastúpenie detí. "Starnutie je intenzívnejšie, ale nie je zatiaľ na Slovensku také dramatické ako v niektorých európskych krajinách. Ale vieme, že je nezvratné, pretože je dané súčasnou vekovou štruktúrou, nie je ho možné ani spomaliť, zastaviť. Vieme, že sa bude naďalej zrýchľovať," povedal demograf.
Zmeny v reprodukčnom správaní sa podľa Vaňa stali na Slovensku a v ďalších postkomunistických krajinách v krátkom čase, zatiaľ čo v západoeurópskych krajinách boli rozložené na niekoľko desaťročí.
Vaňo predpokladá, že po roku 2015 Slovensko postihne dlhodobejší trend prirodzeného úbytku ľudí, na vykrytie ktorého však neskôr už nebudú stačiť ani migranti. Počet obyvateľov Slovenska tak začne ubúdať. Podľa prognóz Výskumného demografického centra bude v polovici tohto storočia v krajine žiť asi 4,9 milióna ľudí. Vlani malo Slovensko takmer 5,4 milióna obyvateľov.
"Súvisí to predovšetkým so zmenou režimu a možnosťami voľného pohybu osôb, možnosťami životných príležitostí," povedala ČTK sociologička Sylvia Porubänová. Podľa demografa Borisa Vaňa sa najvýraznejšie zmenila plodnosť a sobášnosť, v ktorých nastal výrazný zlom na začiatku 90. rokov. Kým napríklad v roku 1993 prišlo v krajine na svet 73.256 živých detí, vlani to bolo o viac ako štvrtinu menej. Úhrnná plodnosť, teda priemerný počet narodených detí na jednu ženu, sa znížila na 1,2 z 1,9.
"Časť obyvateľstva odkladala sobáše a pôrody do vyššieho veku a časť sa proste rozhodla nezosobášiť sa alebo mať jednoducho menej detí, ako tomu bolo v minulosti. Dôvod - iný životný štýl, konkurencia pre rodinu a deti v podobe iných možností osobnej realizácie," povedal vedúci Výskumného demografického centra Vaňo.
Vek prvorodičiek stúpol na vlaňajších takmer 26 rokov z 22,6. Vlani sa uzavrelo 25.939 manželstiev, kým v roku 1993 to bolo ešte 30.771. Muži sa sobášili minulý rok v priemere takmer 31-roční, v roku 1993 zhruba 26-roční. V prípade žien sa zas priemerný vek vstupu do manželstva posunul na takmer 28 rokov z približne 23 rokov.
V rokoch 2001 až 2003 dokonca na Slovensku zomrelo viac ľudí, ako sa narodilo, tento úbytok však vykompenzovali prisťahovalci.
Čoraz viac detí sa tiež rodí mimo manželstva, vlani prišlo takto na svet 27,5 percenta detí, kým v prvom roku samostatného štátu to bolo asi 10,6 percenta. Podľa Vaňa však tieto deti napriek tomu väčšinou žijú s oboma rodičmi. "Rodičov single, ktorí sa sami starajú o dieťa, tak tých je s veľkou pravdepodobnosťou menšina. Väčšinou tieto mimomanželské deti vyrastajú v týchto partnerských zväzkoch," dodal Vaňo. Podľa Porubänovej počet detí narodených mimo manželstva narástol vďaka väčšej pôrodnosti rómskej populácie, v ktorej inštitút manželstva nemá takú hodnotu ako iné rodinné väzby.
Už v 80. rokoch začal na Slovensku stúpať aj počet rozvedených manželstiev. V roku 1993 sa rozviedlo v priemere 21,3 percenta manželstiev, vlani bola rozvodovosť viac ako dve pätiny.
Slováci sa dožívajú vyššieho veku ako v minulosti, vzrástol pomer starších ľudí medzi obyvateľstvom a naopak vďaka nižšej pôrodnosti kleslo zastúpenie detí. "Starnutie je intenzívnejšie, ale nie je zatiaľ na Slovensku také dramatické ako v niektorých európskych krajinách. Ale vieme, že je nezvratné, pretože je dané súčasnou vekovou štruktúrou, nie je ho možné ani spomaliť, zastaviť. Vieme, že sa bude naďalej zrýchľovať," povedal demograf.
Zmeny v reprodukčnom správaní sa podľa Vaňa stali na Slovensku a v ďalších postkomunistických krajinách v krátkom čase, zatiaľ čo v západoeurópskych krajinách boli rozložené na niekoľko desaťročí.
Vaňo predpokladá, že po roku 2015 Slovensko postihne dlhodobejší trend prirodzeného úbytku ľudí, na vykrytie ktorého však neskôr už nebudú stačiť ani migranti. Počet obyvateľov Slovenska tak začne ubúdať. Podľa prognóz Výskumného demografického centra bude v polovici tohto storočia v krajine žiť asi 4,9 milióna ľudí. Vlani malo Slovensko takmer 5,4 milióna obyvateľov.
