BRATISLAVA - Prezidentka Zuzana Čaputová dnes zapálila sviečku na počesť výročia študentského pochodu, ktorý sa konal v predvečer Nežnej revolúcie. Poďakovala všetkým za to, že sa vtedy nebáli protestovať. Bratislava má zároveň odo dnes Námestie Nežnej revolúcie, ktoré predstavil primátor Bratislavy Matúš Vallo. Ľudia okrem toho zrekonštruovali pochod, ktorý sa konal pred tridsiatimi rokmi.
Pochod spred 30 rokov oživili absolventi Univerzity Komenského, ktorí podvečer prešli rovnakou trasou. Začali na Hodžovom námestí, odkiaľ prešli na Námestie SNP cez Vajanské nábrežie až k budove univerzity.
Prejav prezidentky Zuzany Čaputovej v SND
Zmena ešte nie je dovŕšená
Prezidentka si prišla na námestie pripomenúť študentský pochod, ktorý bol 16. novembra v Bratislave pred tridsiatimi rokmi. „Za tým nasledovali ďalšie dôležité udalosti v Prahe a následne vo viacerých mestách Československa. Je to dôležitá udalosť, vrcholom ktorej bol pád totalitného režimu. Chcem sa ešte raz poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa v tej chvíli rozhodli a išli do protestov, pretože riskovali stratu štúdia, stratu osobnej slobody, stratu zamestnania,“ povedala Čaputová.
„Práve táto ich odvaha bola kľúčová na to, aby nastala zmena. Tú zmenu ešte nepovažujem za celkom zavŕšenú a dokončenú. Myslím si, že je treba, aby sme ďalej pokračovali v transformačnom procese, aby sa nikto necítil opomenutý touto spoločenskou zmenou a aby všetci ľudia mali pocit, že môžu dôstojne na Slovensku žiť,“ dodala v krátkom vyhlásení.
Sviečku zapálila na novom Námestí Nežnej revolúcie, ktoré predstavil bratislavský primátor Matúš Vallo. „Pomenovanie tohto priestoru nie je prejavom namiereným proti Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Naopak, týmto najvýznamnejším udalostiam našich novodobých dejín sme zabezpečili dôstojné a rovnocenné miesto vedľa seba v centre Bratislavy,“ povedal primátor. Myslí si, že miesto pred Starou tržnicou patrí hlavne mladým ľuďom a život znamená pre neho naplnenie slobody, za ktorú sa štrngalo kľúčmi.
Revolucionár a poslanec parlamentu Ján Budaj ľuďom na námestí pripomenul, aby ostali živou verejnosťou, aby ustrážili to, aby ani odporcovia odkazu SNP, ani odporcovia demokracie nikdy neprevážili na Slovensku. S iniciatívou premenovať časť Námestia SNP na Námestie Nežnej revolúcie prišiel ešte v lete Vallo. Argumentoval tým, že Nežná revolúcia, rovnako ako SNP, symbolizujú odpor verejnosti voči totalite a prejavenie vôle občanov po slobode.
Študenti si zopakovali pochod
Účastníci nepovoleného pochodu slovenských študentov, ktorý sa konal deň pred 17. novembrom 1989, sa dnes opäť stretli. Organizátor Milan Novotný dodal, že pochod je čisto apolitický a verejnosť sa ho môže zúčastniť. Bývalí študenti, ktorí prídu aj z Nórska či Bruselu sa stretli krátko pred piatou na Hodžovom námestí a o piatej sa vydali po trase pochodu spred 30 rokov. O udalostiach nedávno vydali aj knihu.
Pochod viedol z Hodžovho námestia cez Poštovú ulicu, Námestie SNP a na Šafárikovo námestie k budove Univerzity Komenského. Zastávkou bude aj novovytvorené Námestie Nežnej revolúcie a tabuľa študentov Dany Košanovej, Stanislava Siváka a Jána Holíka, ktorí zahynuli 21. augusta 1968 pri streľbe sovietskych okupantov.
Prelomili sme bariéru obáv
Bariéru obáv vtedy prelomila Henrieta Hrinková, ktorá sa ako prvá ozvala pred budovou ministerstva školstva „na kameru“. „Keď sme prišli pred ministerstvo školstva a objavil sa tam súdruh Šlapka, ja som mala obavy, aby sa to nezvrhlo na nejakú provokáciu. Sme tam a chceme niečo povedať, len nevieme, ako začať, pretože nič sme nemali pripravené. Aj tá trasa vznikala spontánne aj ten text, ktorý som tam hovorila,“ uviedla Hrinková. Spomína, že po pochode jej zavolali eštebáci, s tým nech sa študenti pripravia, pretože budú vyhodení zo školy.
Poslucháči vysokých škôl podľa slov Novotného hľadali vhodný termín, keďže medzi nimi silnelo odhodlanie prejaviť svoju nespokojnosť. Výber padol na predvečer 50. výročia zásahu nemeckých okupantov voči pražským vysokoškolákom. „Nešlo o vyše dvadsaťtisícovú masu ľudí, kde je v dave zabezpečená anonymita ako 17. novembra v Prahe na oficiálne povolenej akcii. Účastníci bratislavského pochodu sa vďaka detailným záberom dali bez problémov identifikovať, viacerí z nás dokonca povedali svoje požiadavky priamo do mikrofónu a televíznej kamery,“ priblížil.
Dagmar Füle sestra Svetoslava Bombíka, jedného z lídrov študentov, ktorá sa zúčastnila pochodu spred tridsiatych rokov, doplnila, že si zaspievali si študentskú hymnu a potom sa pochytali za ruky. „Samozrejme, že sme mali strach, pretože sa okolo nás začali zbiehať autá Štátnej bezpečnosti, takže sme vedeli, že to môže skončiť bitkou alebo nejako podivne,“ uviedla. Dodáva však, že práve vytvorením živej reťaze sa vytratil strach a nastúpilo odhodlanie. Pri tejto príležitosti 30 výročia pochodu vyšla nedávno aj publikácia Študentský prológ k Nežnej revolúcii. Sú v nej autentické svedectvá priamych účastníkov protestného pochodu.
Bratislavskí študenti demonštrovali deň pred 17. novembrom
Pokojná demonštrácia bratislavských študentov, na ktorej požadovali reformu školstva, ale aj slobodu, demokraciu a možnosť cestovať, sa uskutočnila pred 30 rokmi 16. novembra 1989 v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. Za akciou stáli študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ku ktorým sa pridali aj študenti z iných fakúlt, vysokých škôl aj niekoľko stredoškolákov. Približne 300 študentov sa zhromaždilo na vtedajšom Mierovom námestí (dnes Hodžovo námestie) pred Pionierskym palácom (Grasalkovičov palác), kde zaspievali Gaudeamus Igitur a československú hymnu. Na neohlásenom zhromaždení sa objavili aj príslušníci a vozidlá vtedajšej Verejnej bezpečnosti.
Zhromaždení študenti vytvorili živú reťaz a v sprievode potom pokračovali ulicami Bratislavy. Podvečerným mestom sa ozývali heslá „Chceme školy pre všetkých, Dialóg, Demokraciu, Slobodu“ či výzva okoloidúcim „Poďte s nami“. Policajné vozidlá študentov po celý čas sprevádzali a príslušníci bezpečnosti boli v strehu. Hoci v susednom Maďarsku či Poľsku by v tom čase už študentský pochod nevyvolal veľký rozruch, vo vtedajšom Československu to bola výnimočná udalosť. Režim sa aj po páde Berlínskeho múru tváril, že má situáciu pod kontrolou. Atmosféra v spoločnosti ale bola značne napätá.
Sprievod smeroval cez Námestie SNP a Hviezdoslavovo námestie k novopostavenému pamätníku vzniku ČSR na Vajanského nábreží. Študenti potom v pochode pokračovali popri Univerzite Komenského až k budove ministerstva školstva na vtedajšej Suvorovovej ulici (dnes Dobrovičova). Tam už stáli ďalšie policajné autá. Z ministerstva napokon pred budovu vyšiel tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka v sprievode riaditeľa odboru vysokých škôl ministerstva školstva, ktorý študentom ponúkol dialóg, ale „nie na ulici“.
Policajti, ktorí ulicu uzavreli, sa napokon stiahli a študentom umožnili sa postupne rozísť. Reportáž z demonštrácie sa dokonca objavila vo večerných televíznych správach. Nasledujúci deň 17. novembra 1989 v Prahe už proti demonštrujúcim študentom bezpečnostné zložky ministerstva vnútra brutálne zasiahli. V reakcii na policajné násilie vyzvali potom pražskí študenti na celoštátny študentský štrajk, ku ktorému sa začali pripájať ostatné vysoké školy v republike. Do ulíc a na námestia vyšli v nasledujúcich dňoch státisíce nespokojných ľudí. Udalosti, ktoré sa do histórie zapísali ako Nežná revolúcia, viedli k pádu totalitného komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
