BRATISLAVA – Neurocentrum Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) a Neurochirurgická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) na bratislavských Kramároch sa sporia o liečbu pacientov. Problém eskaloval po tom, čo 15-ročný pacient urgentne potrebuje reoperáciu. Andrea Kalavská dnes poobede odvolala hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre neurochirurgiu Juraja Šteňa.
Obe strany vyzvali ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smeru-SD), aby situáciu riešila. „Keďže táto situácia nie je ľahká pre všetkých zúčastnených a v hre je osud nielen tohto pacienta, ale aj ďalších, chcel by som touto cestou veľmi pekne poprosiť ministerku zdravotníctva o stanovisko,“ uviedol generálny riaditeľ národného ústavu Ladislav Kužela s dôvetkom, že tím NÚDCH je pripravený prípad riešiť. Rezort zdravotníctva bude mať dnes k téme tlačovku.
NAŽIVO Tlačovka ministerky zdravotníctva k situácii
Kalavská odvolala hlavného odborníka MZ Šteňa
V prípade 15-ročného pacienta s nádorom na mozgu bude ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) plne rešpektovať rozhodnutie matky chlapca. Na tlačovom brífingu v pondelok priznala, že sa hanbí za to, ako kauza vyeskalovala. Zdôraznila, že nemôže byť arbitrom v spore a rovnako, že nemôže posudzovať výkony odborníkov. Hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre neurochirurgiu Juraja Šteňa sa rozhodla z tohto postu odvolať.
Šéfka rezortu zdravotníctva považuje "za hrubé porušenie lekárskej etiky", aby sa na verejnosti ukazovali snímky mozgu dieťaťa. "Nedovolím, aby sa toto v budúcnosti niekedy opakovalo," prízvukovala s tým, že je absurdné, aby ako ministerka riešila túto situáciu. Dodala tiež, že neurochirurgia na Kramároch má zlé výsledky liečby.
Ministerka ďalej uviedla, že možnosťou je, aby bol chlapec operovaný v Prahe. Dohodla možný prevoz mladého pacienta. Ako druhé riešenie vidí tú možnosť, aby chlapec zostal v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) a bola mu poskytnutá maximálna starostlivosť. Práve k tejto alternatíve sa odborníci prikláňajú.
Tretím riešením je, že pacienta prepustia a zoperujú ho tam, kde si bude rodina želať. "Nech povie matka, ako chce, aby bol jej syn riešený. Všetci odborníci budú jej rozhodnutie rešpektovať," konštatovala Kalavská. Prízvukovala, že detská neurochirurgia NÚDCH bude z jej strany maximálne podporovaná. Všetkých slovenských lekárov vyzvala k tomu, aby smerovali detských pacientov s tumorom práve tam.
Prípadom sa zaoberá aj ÚDZS
Generálna riaditeľka Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Renáta Vandriaková potvrdila, že s NÚDCH majú podpísanú dohodu o spolupráci a lekári z tohto pracoviska chodia operovať inde. "Tak ako môžu ísť operovať ostatní, operovať mohol ísť aj pán profesor Juraj Šteňo," povedala.
Prípadom sa zaoberá aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). "Úrad v zmysle zákona prešetruje správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. V medializovanom spore medzi NÚDCH a Neurochirurgickou klinikou UNB, pracovisko Kramáre však ide o manažment pacienta, organizáciu práce a v neposlednom rade o nedostatočnú spoluprácu a komunikáciu dvoch pracovísk," skonštatoval.
Rizikový presun
Mladého chlapca operovali s nálezom na mozgu ešte v júli. Je však potrebná jeho reoperácia. Šéf NÚDCH trvá na tom, že pracovníci ústavu postupovali pri zákroku správne, čo potvrdilo aj prestížne zahraničné pracovisko. Pacienta by mal opäť operovať neurochirurg Juraj Šteňo. Chlapca však musia previezť medzi dvoma budovami, čo Kužela zamietol s odôvodnením, že pre chlapca bude presun medzi klinikami "priveľmi rizikový". Podľa lekárov NCHK na Kramároch nebolo toto riziko podložené žiadnymi relevantnými údajmi. Matka 15-ročného Lukáša pred médiami uviedla, že si operáciu syna želá aj napriek tomu, že pri prevoze existuje riziko.
Neurochirurgovia poslali Kalavskej list
NÚDCH ponúka dve riešenia situácie. Buď neurochirurg Juraj Šteňo príde operovať na detskú kliniku, kde mu poskytnú ním žiadané špecializované pracovné nástroje a zoperuje pacienta, alebo ho zoperujú na klinike pre dospelých. „Obe možnosti sú podľa nás neakceptovateľné a predstavujú ohrozenie pacienta,“ napísali lekári v liste. Realizácia takéhoto zákroku v cudzom prostredí, s cudzím tímom, inými nástrojmi je podľa lekárov náročnejšia a pre pacienta zbytočne rizikovejšia ako operácia spoločne s dlhoročne zohratým tímom lekárov.
Detský ústav si však dáva podmienku, aby sa na tom istom pracovisku následne realizovala aj starostlivosť o chlapca. Na situáciu reagovali aj neurochirurgovia. Tí adresovali ministerke Kalavskej list, v ktorom argumentujú tým, že riziko prevozu považujú za zámienku toho, aby „deti nemohli byť operované na našej etablovanej klinike s desiatkami rokov skúseností s operáciami komplikovaných detských stavov“.
Neurochirurgovia pripomenuli, že operácie detí na pracovisku boli od zeleného stola zastavené na jar tohto roku, keď vzniklo v NÚDCH neurocentrum, ktoré liečbu detských neurochirurgických pacientov „monopolizuje a rodičom odmieta poskytnúť súčinnosť, ak si pre svoje dieťa vyberú iného poskytovateľa“. Neurochirurg Šteňo v pondelok v reakcii zdôraznil, že neurocentrum NÚDCH vzniklo bez "akejkoľvek" účasti zamestnancov kliniky na Kramároch, ktorí deti s ochoreniami mozgu operovali desaťročia. Trvá preto na tom, aby sa operácie realizovali tak ako doposiaľ. Na otázku, či by bol ochotný operovať pacienta s vyhovujúcimi prístrojmi na pôde NÚDCH, Šteňo súhlasil. Takáto možnosť mu však podľa jeho vyjadrenia nebola oficiálne ponúknutá.
Rodičia Lukáša chceli, aby riaditeľ prehodnotil rozhodnutie
„Viacerí lekári z našej kliniky boli v minulosti svedkami, keď aj renomovaní zahraniční experti mali pri operáciách v cudzom prostredí zbytočné problémy,“ uviedli lekári. Čo sa týka druhej možnosti, lekári z nej nie sú nadšení a považujú ju za rizikovú a absurdnú. „Návrh riaditeľa NÚDCH hospitalizovať pediatrického pacienta s viacerými pridruženými diagnózami vrátane poškodenia obličiek, pečene a ďalších ochorení v dospelej Dérerovej nemocnici na Kramároch považujeme za rizikový a absurdný,“ uviedli lekári.
Rodičia Lukáša sa následne opäť obrátili na Kužela s tým, aby rozhodnutie prehodnotil. Dokonca mu napísali, že riziko transportu pacienta si ako zákonní zástupcovia vezmú na seba. Napriek tomu im opäť nebolo vyhovené. Rodičia následne poslali Kalavskej list, na ktorý zatiaľ nedostali odpoveď.
Ďalšie tri možnosti
Začiatkom októbra sa rodičia dostavili s Lukášom do nemocnice L. Dérera, zdalo sa im, že syn má opuch. Magnetická rezonancia nakoniec ukázala významné zväčšenie cystickej časti tumoru, ktorá mu opätovne tlačí na mozgový kmeň. „Z tohto dôvodu bol chlapec urgentne od nás odoslaný na príjem na Kliniku detskej neurológie,“ uviedli lekári s tým, že odporučili chlapca na čo najskoršiu reoperáciu a odporučili Lukáša aj po operácii hospitalizovať v NÚDCH. Vedenie ho opätovne zamietli.
„Následne matka dieťaťa vycestovala do Nemecka a Čiech, aby prosila o pomoc tamojšie neurochirurgické pracoviská.“ Po medializovaní informácií boli po zamietnutí postupu navrhovaného hlavým odborníkom rezortu školstva Šteňom rodičom navrhnuté ďalšie tri možnosti. Podľa prvej by sa mal Lukáš podrobiť operácii v NÚDCH. Druhou možnosťou je, aby chlapca hospitalizovali v dospelej nemocnici, pričom lekári už predtým vysvetlili, prečo je tento postup rizikový. Treťou možnosťou bol práve prevoz Lukáša na liečbu do Prahy o dva týždne. „Túto možnosť považujeme za mimoriadne rizikovú.“
Šteňo požiadal ministerku o údaje o pacientoch
Šteňo požiadal 4. októbra šéfku rezortu zdravotníctva Andreu Kalavskú o údaje o detských aj dospelých neurochirurgických pacientoch poslaných na liečbu do zahraničia v rokoch 2016, 2017, 2018 a v priebehu doterajšieho obdobia roku 2019, resp. o súčinnosť pri získaní týchto údajov. Podľa Šteňa bude potrebné preveriť údaje o počtoch neurochirurgických pacientov operovaných v zahraničí, diagnózy, pre ktoré boli tieto operácie v zahraničí vykonané a údaje o právnických osobách, o zdravotníckych zariadeniach, aj o zdravotníckych pracovníkoch, ktorí liečbu v zahraničí odporúčali.
„Pri úrovni neurochirurgickej starostlivosti v SR je dôvod predpokladať, že minimálne časť neurochirurgických operácií mohla byť bezpečne vykonaná na slovenských neurochirurgických pracoviskách,“ uviedol v stanovisku Šteňo. „Je preto možné, že významná časť verejných zdrojov určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v SR mohla byť využitá neúčelne a tieto finančné prostriedky budú chýbať pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti občanom SR,“ dodal.
