BRATISLAVA - Opäť nastáva čas v roku, kedy si môžeme užiť hviezdne divadlo. Už tento víkend budete môcť pozorovať meteorický roj Perzeidy. Vrchol síce dosiahne z utorka na stredu, no kvôli splnu si ho nebudeme môcť vychutnať v plnej kráse. Využite preto dnešný večer, aby ste ich videli čo najviac.
Podľa lunárneho kalendára bude nastane spln budúci týždeň vo štvrtok, dva dni predtým dosiahne meteorický roj svoj vrchol. Práve spln však môže brániť v tom, aby sme si ich vychutnali do sýtosti. Tento jav trvá niekoľko dní a aj tento víkend si môžete tento krásny jav vychutnať.
Ak budete aj vy svedkami nezvyčajného javu, zašlite nám fotografie na tipy@topky.sk
Maximum Perzeíd môže rušiť mesiac
Maximum Perzeíd nastane aj tento rok v noci z 12. na 13. augusta, no pozorovanie môže čiastočne rušiť mesiac, ktorý v tom čase bude niekoľko dní pred splnom. Po západe mesiaca okolo tretej hodiny v noci sa však podmienky zlepšia. Povedal astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. „Ak teda niekto vydrží do týchto neskorých nočných, respektíve skorých ranných hodín, tak práve čas pred brieždením bude na pozorovanie meteorov ideálny,“ povedal Tóth. Tento jav trvá tohto roku od 5. do 14. augusta.
Perzeidy sú v skutočnosti malé prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, objavenej v roku 1862. Kométa pochádza z tzv. Oortovho oblaku, ktorý sa nachádza na hranici Slnečnej sústavy. S veľkosťou desiatich kilometrov patrí medzi obry vo svojej kategórii a jej obežný čas predstavuje 133 rokov. Naposledy sa v blízkosti Slnka, respektíve Zeme, ocitla v roku 1992 a jej ďalší návrat sa očakáva v roku 2126. Častice z kométy, zväčša menšie než zrnká piesku, sa nachádzajú pozdĺž celej jej eliptickej dráhy.
Koľko Perzeíd uvidíme?
Keď sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v oblasti, v ktorej križuje dráhu kométy, častice vletujú do jej atmosféry relatívne vysokou rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu. Pritom sa zahrejú až na teplotu vyše 1600 stupňov a rýchlo zhoria vo výške 80 až 120 kilometrov nad zemou. Práve tento svetelný jav sa nazýva meteor, zatiaľ čo častica, ktorá ho spôsobuje, je podľa vedeckej terminológie meteoroid. Pokiaľ častica nezhorí v atmosfére, ale dopadne na povrch zeme, ide o meteorit. A mimoriadne jasné a žiarivé meteory často za sebou zanechávajúce dymovú stopu sa volajú bolidy.
Výdatnosť meteorického roja potom závisí od toho, v ktorom mieste Zem pretne oblasť, kde sa častice z kométy nachádzajú. Teda aký "hustý" je prúd častíc v danom mieste. „Perzeidy majú konštantnú výdatnosť, ktorá sa pohybuje v intervale 100 až 120 meteorov za hodinu v ideálnych podmienkach, čo v skutočnosti znamená, že bežný pozorovateľ ich môže vidieť okolo 50 až 60. Sú však roky, keď môže byť frekvencia meteorov dvojnásobná, teda okolo 200 za hodinu a pre bežného pozorovateľa okolo 100. Takúto výnimočnú frekvenciu Perzeíd sme zaznamenali naposledy v roku 2016. Tento rok sa však takáto mimoriadna aktivita neočakáva,“ vysvetlil Tóth.
Kamery po celom svete
Prelet častíc monitorujú kamery, ktoré nepretržite snímajú nočnú oblohu. Z dráh meteorov sa dá podľa Tótha odvodiť, aká bola dráha kométy Swift-Tuttle v čase, keď tieto častice vyprodukovala – teda keď naposledy prechádzala perihéliom, čiže oblasťou najbližšie k Slnku. Aktivitu meteorických rojov zachytávajú napríklad kamery pozorovacieho systému AMOS, ktorý vznikol práve na pôde Astronomického a geofyzikálneho observatória (AGO) UK neďaleko Modry.
„Náš systém je zvláštny tým, že má kamery rozmiestnené na celom svete. Päť kamier sa nachádza na Slovensku, dve sú na Kanárskych ostrovoch, dve v čílskej púšti Atacama a ďalšie dve na Havajských ostrovoch. Tri kamery sa chystáme umiestniť v Austrálii a ďalšie tri v Namíbii, čím budeme mať pokrytý celý svet, teda aj južnú, aj severnú oblohu,“ povedal pre TASR Dušan Kalmančok z AGO Modra. Práve Tóth a Kalmančok patria medzi autorov systému AMOS. Vedecký význam však má aj vizuálne pozorovanie, keď meteory sledujú skúsení pozorovatelia na celej planéte a porovnávajú si pozorovania z jednotlivých rokov.
Padajúce hviezdy
Meteorický roj dostal názov Perzeidy, pretože radiant, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú, je práve v oblasti súhvezdia Perseus, ktoré v tomto čase vychádza neskoro večer nad severovýchodný obzor. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili 10. augusta 258 v Ríme. Podľa vedcov budú jasnejšie meteory viditeľné aj napriek mesačnému svetlu. Rozhodujúcim faktorom je aj svetelné znečistenie – lepšie sa meteory pozorujú mimo oblastí s verejným osvetlením.
Počasie by podľa predpovede Slovenského hydrometeorologického ústavu malo byť málo oblačné, teda priaznivé. Medzi Perzeidmi sa navyše vyskytujú aj mimoriadne jasné bolidy. Na rozdiel od iných meteorických rojov, ktoré majú veľmi krátko trvajúce maximum, oblasťou teliesok pochádzajúcich z kométy 109P/Swift-Tuttle prelietava Zem pomerne dlho. Preto je aktivita Perzeíd pozorovateľná v dlhšom období - už od konca júla až do konca augusta. A aj počas víkendových jasných nocí je veľká šanca "padajúce hviezdy" pozorovať.
