Občas to v parlamente vyzerá, ako keby rokovanie riadili majstri zo seriálu A je to! (Zdroj: Nový Čas)
BRATISLAVA - Poslanci slovenského parlamentu si nežijú zle. Majú plat takmer 100-tisíc, imunitu, skladáme sa im na asistentov a kancelárie. Napriek tomu občas pripomínajú postavičky zo známeho animovaného seriálu A je to!
Vôbec totiž netušia, o čom hlasujú, len automaticky
stláčajú tlačidlá. Tak ako nedávno pri zmenách
v dôchodkovom systéme. To však nie je ojedinelý
prípad, chýb majú na svojom konte neúrekom.
V parlamente sa hlasuje zvyčajne dvakrát do dňa - predpoludním a podvečer. Inak plénum zíva prázdnotou, diskusiu o zákonoch počúva len zopár skalných. Poslanci väčšinou nepoznajú ich obsah. Spoliehajú sa na povereného člena svojho klubu. Ten gestami ukazuje, či hlasovať za, alebo proti. „Svedčí to o silnej straníckej disciplíne a o nedostatočnej kvalifikácii poslancov,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Podľa rokovacieho poriadku je všetko v poriadku. A to až do momentu, kým sa poverený poslanec nepomýli a neukáže zlé gesto. „Má naštudovaný zákon, je to odborník na danú oblasť a tak sa naňho spoliehame,“ priznal Novému Času bežnú prax jeden z členov zákonodarného zboru. Vysvetľuje to tým, že veľa zákonov je veľmi komplikovaných a preto je lepšie spoľahnúť sa na odporúčanie kolegu alebo strany.
Tento prístup podľa odborníka ešte viac znižuje dôveryhodnosť parlamentu. Vládna väčšina ignoruje väčšinu pripomienok opozície. Zákony sú tak jednostranne orientované. „Poslanci by mali byť informovaní o tom, čo schvaľujú a brať na vedomie pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov,“ podotkol Grigorij Mesežnikov.
V parlamente sa hlasuje zvyčajne dvakrát do dňa - predpoludním a podvečer. Inak plénum zíva prázdnotou, diskusiu o zákonoch počúva len zopár skalných. Poslanci väčšinou nepoznajú ich obsah. Spoliehajú sa na povereného člena svojho klubu. Ten gestami ukazuje, či hlasovať za, alebo proti. „Svedčí to o silnej straníckej disciplíne a o nedostatočnej kvalifikácii poslancov,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Podľa rokovacieho poriadku je všetko v poriadku. A to až do momentu, kým sa poverený poslanec nepomýli a neukáže zlé gesto. „Má naštudovaný zákon, je to odborník na danú oblasť a tak sa naňho spoliehame,“ priznal Novému Času bežnú prax jeden z členov zákonodarného zboru. Vysvetľuje to tým, že veľa zákonov je veľmi komplikovaných a preto je lepšie spoľahnúť sa na odporúčanie kolegu alebo strany.
Tento prístup podľa odborníka ešte viac znižuje dôveryhodnosť parlamentu. Vládna väčšina ignoruje väčšinu pripomienok opozície. Zákony sú tak jednostranne orientované. „Poslanci by mali byť informovaní o tom, čo schvaľujú a brať na vedomie pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov,“ podotkol Grigorij Mesežnikov.
