BRATISLAVA - Pred pätnástimi rokmi vstúpilo Slovensko do Európskej únie. V posledných mesiacoch však čelí únia mnohým kritickým názorom. So vstupom sú však spojené mnohé výhody, ktoré únia priniesla ostatným štátom, ale aj Slovensku. Napriek tomu bola cesta do EÚ tŕnistá, no je potrebné to považovať za úspech nového štátu. V posledných dekádach si však únia prešla aj niekoľkými krízami.
Práve 1. mája pred pätnástimi rokmi sa Slovenská republika, spolu s ďalšími deviatimi krajinami, stala súčasťou spoločenstva, v ktorom od jeho vytvorenia vládne najdlhšie obdobie mieru v Európe. Slovensko sa stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s ním tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia, či solidarita. O prínosoch členstva v EÚ informovala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie v SR.
Významný moment pre náš kontinent
„Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia,“ povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Za tých 15 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. „Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? Voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste na Erasme vy alebo vaše deti, vnúčatá? Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva v EÚ,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Členstvo v EÚ je pre Slovensko veľkým úspechom. „Verím, že všetci jeho občania výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov,“ dodal.
Čo nám priniesla Európska únia
1. Dvere dokorán
Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ, Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady.
2. Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku
Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Už nás nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné záujmy, priateľstvá a hodnoty. Na prácu v Únii už nepotrebujeme pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.
3. Spoločná mena, hmatateľný symbol
Už osem rokov platíme spoločnou európskou menou euro, ktoré nám prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie a nižšiu infláciu. Tú má Slovensko v súčasnosti jednu z najnižších v celej EÚ. Vďaka euru je pre Slovákov jednoduchšie cestovať a platiť za tovary a služby vo väčšine členských štátov EÚ. Veľké výhody prinieslo euro aj podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Väčšina zahraničného obchodu Slovenska sa realizuje práve s krajinami eurozóny. Euro prinieslo Slovensku konkurenčnú výhodu aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Aj podľa prieskumov je práve spoločná mena pre ľudí hmatateľným symbolom európskej identity a zjednotenej Európy.
4. S Erasmom do sveta
Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za 30 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí.
Ďalšie možnosti sú aj pre učiteľov a podnikateľov. Celkovo už program Erasmus využilo viac ako 108 tisíc Slovákov. Veľké možnosti na zapojenie sa do európskej spolupráce majú aj slovenské vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky. Spoluprácu miest a regiónov podporuje program Európa, pre občanov a pre umelcov a médiá otvára väčšie možnosti program Kreatívna Európa.
5. Viac výrobkov, lepšie ceny
Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nám umožňuje bezproblémový export našich výrobkov. Ten sa od nášho vstupu do EÚ strojnásobil a v súčasnosti tvorí jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky, pričom približne 85% slovenského exportu ide práve na európske trhy. Vstup do EÚ Slovensku tiež pomohol prilákať zahraničné investície. Takmer 90% priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ. Zahraničné firmy priniesli so sebou aj špičkové technológie, ktoré nám pomohli podstatne zvýšiť produktivitu práce.
6. Riešenie dvojakej kvality tovaru
Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré jasne určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.
7. Spotrebiteľ je viac chránený
V EÚ sú lepšie chránené naše spotrebiteľské práva. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Lepšie sú chránené aj úspory Európanov. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšie bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.
8. Zmenili sme sa a máme väčší vplyv
Vstup do EÚ pevne ukotvil Slovensko v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Získali sme aj viac stability a bezpečnosti. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Aj vďaka vstupu do EÚ prijalo Slovensko zásadné politické, ekonomické, sociálne a administratívne reformy, ktoré krajinu zmodernizovali a prispeli k jej rastu. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.
9. Najväčší hospodársky rozmach v histórii Slovenska
Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach práve po vstupe do EÚ. Patríme medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii a dobiehame tie vyspelejšie. V roku 2004, teda v čase nášho vstupu do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57% priemeru EÚ a v roku 2016 už bol na úrovni 77% európskeho priemeru. Európska podpora nám pomáha zvyšovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Rastie aj životná úroveň obyvateľov a podstatne sa zvýšili aj mzdy. Čo je ešte dôležitejšie – platy u nás rástli rýchlejšie ako ceny, dnes si tak môžeme kúpiť z nášho platu viac tovarov a služieb ako pred vstupom do EÚ.
10. Ochrana životného prostredia
Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame, je čistejší a zlepšila sa aj kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu. Vďaka rôznym opatreniam sa zvýšila aj bezpečnosť pri cestovaní. Slovensku pomáhajú aj prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách, ako bola víchrica v Tatrách v roku 2004 či záplavy v roku 2010. Rozsiahlym škodám bránia aj projekty spolufinancované z EÚ ako napríklad protipovodňový systém v Bratislave.
11. O nás s nami
Vstup do EÚ nám priniesol aj ďalšiu identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ.
Najväčšie prínosy Európskej únie v posledných rokoch
Únia v rámci svojej politiky súdržnosti a od roku 2014 aj v rámci Investičného plánu pre Európu – tzv. Junckerovho plánu, investovala nemalé finančné prostriedky, aby nové členské štáty mohli v raste a príjmoch dosiahnuť priemer EÚ. Tieto investície mali v praxi mimoriadne pozitívny dopad, a to nielen vďaka finančnej podpore EÚ, ale aj snahe samotných členských štátov. Štrukturálne financovanie z EÚ predstavuje 60 % všetkých verejných investícií na Slovensku.
1. Zrušenie roamingovych poplatkov
Od 15. júna 2017 sú roamingové poplatky v EÚ zrušené, čo znamená, že spotrebitelia môžu využívať mobilné služby pri zahraničných cestách po EÚ za domáce ceny. Významný nárast vidieť pri prenose dát, v porovnaní s letom 2016 ide o niekoľkonásobný nárast (3 až 6-násobný). Zrušenia roamingových poplatkov si je vedomých až 71 % Európanov a 72 % si myslí, že z odstránenia týchto poplatkov budú mať oni alebo niekto, koho poznajú, prospech. Miera informovanosti je ešte vyššia u občanov, ktorí už po tomto dátume v zahraničí boli (86 %).
Prieskum ukazuje aj to, že podiel dovolenkárov používajúcich mobilné dátové služby v roamingu tak často ako doma sa zdvojnásobil u tých, ktorí vycestovali po 15. júni 2017 (31 %) v porovnaní s tými, ktorí cestovali ešte pred týmto dátumom (15 %). V dôsledku zrušenia roamingových poplatkov klesá aj obmedzovanie používania mobilu v zahraničí, po zrušení si svoj mobil vyplo 12% dovolenkárov v porovnaní s 20% predtým. Na Slovensku bolo o zrušení roamingových poplatkov dobre informovaných až 78% opýtaných, 65% sa domnieva, že z tohto zrušenia budú mať osoh oni alebo niekto, koho poznajú.
2. Nová dohoda pre spotrebiteľov
Balík opatrení v prospech európskych spotrebiteľov, vďaka ktorému budú môcť Európania lepšie čeliť výzvam modernej doby a budú väčšmi chránení pred rozsiahlymi podvodmi. Hoci už teraz máme v EÚ jedny z najprísnejších pravidiel na ochranu spotrebiteľa na svete, nedávno sa vyskytli prípady, ktoré ukázali, že súčasné predpisy a ich presadzovanie majú svoje hranice. Súčasný návrh, ktorý ešte prerokuje Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ, obsahuje:
„Tento balík [opatrení] reštartuje práva spotrebiteľov a prispôsobuje ich internetovému veku, rozširujúc ochranu a posilňujúc spotrebiteľov prístupom k informáciám, kedykoľvek nakupujú. Spotrebitelia už nebudú môcť byť zavádzaní produktmi vyrobenými na základe odlišných štandardov, ale ponúkaných ako identické v rôznych členských štátoch. Táto dohoda je začiatkom cesty. Po prvýkrát prichádzame s riešením dvojakej kvality produktov a Komisia musí v nasledujúcich rokoch seriózne zhodnotiť dosiahnutý pokrok. Ide o konkrétne kroky,“ uviedol spravodajca Daniel Dalton.
3. GDPR - všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov
Ide o jeden súbor pravidiel pre celý kontinent, ktorý podnikom zaručí právnu istotu a občanom rovnakú úroveň ochrany údajov v celej EÚ. Pre všetky spoločnosti ponúkajúce služby v EÚ platia rovnaké pravidlá, a to aj vtedy, keď tieto spoločnosti sídlia mimo EÚ. V rámci nových pravidiel pre občanov je posilnené je právo na informácie, právo na prístup a právo na zabudnutie, možnosť presúvať si údaje z jednej spoločnosti do druhej.
Ochrana proti porušeniu ochrany údajov bude silnejšia. O ohrozujúcom porušení ochrany údajov sa bude informovať do 72 hodín. Všetky orgány na ochranu údajov budú mať právomoc ukladať pokuty do výšky 20 miliónov eur, resp. v prípade právnických osôb do výšky 4 % ich celosvetového ročného obratu.
Členstvo v číslach
- 29,5 mld. eur – investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov na Slovensku v rokoch 2004 – 2020
- 1,2 mld. eur – dodatočné investície pre Slovensko z Junckerovho plánu (od roku 2014)
- Rast: HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol v období rokov 2003 až 2017 o 94 %, čo znamená, že sa životná úroveň v tomto období takmer zdvojnásobila
- EÚ investuje v rámci štrukturálneho financovania 2 830 eur na obyvateľa Slovenska
- od roku 2014 bolo na Slovensku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a z Junckerovho plánu podporených 25 988 malých a stredných podnikov
- 2 248 km obnovených cestných komunikácií
- podpora 949 výskumných projektov a projektov podnikového výskumu
- 157 000 ľudí s prístupom ku kvalitnejším vodným a kanalizačným sieťam
Cesta do EÚ bola tŕnistá, no je to úspech nového štátu
Politologička z Univerzity Komenského Darina Malová uviedla, že cesta Slovenska do EÚ bola miestami dosť tŕnistá. Práve preto je podľa nej dôležité považovať vstup SR do EÚ za úspech nového štátu a za jasné vyjadrenie hodnotovej a politickej orientácie Slovenska. „Vstup do EÚ pre Slovensko znamenal splnenie zásadných národných ambícií integrovať sa do rodiny najrozvinutejších európskych štátov, ktoré sú hodnotovo zakotvené v tradíciách humanizmu, dôstojnosti, slobody a mierového spolužitia,“ vysvetľuje Malová.
Politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Tomáš Dvorský povedal, že členstvo v EÚ otvorilo Slovensku mnoho možností, ktorých sa úspešne chopilo. „Dnes sme členmi eurozóny aj schengenského priestoru. Okrem voľného pohybu osôb, tovarov a služieb je pre nás členstvo v EÚ aj inštitucionálnou zárukou v oblasti demokratických štandardov alebo právneho štátu,“ objasňuje Dvorský. Malová v tejto súvislosti dopĺňa, že členstvo SR v EÚ umožnilo vláde SR, voleným poslancom v Európskom parlamente a iným slovenským predstaviteľom ovplyvňovať zásadné rozhodnutia, ktoré sa týkajú našej prítomnosti a budúcnosti. Slovensko sa tak podľa nej stalo spoľahlivým partnerom s veľkou mierou integrácie.
Náročné krízy poslednej dekády
Dvorský však upozorňuje, že EÚ v poslednej dekáde prešla aj náročnými krízami. „Finančnú krízu, migračnú krízu alebo teroristické útoky využili populistickí politici na rozsievanie strachu a negatívnych emócií pre vlastný politický profit. Tým sa im podarilo dostať do úzadia objektívny fakt, že EÚ je napriek všetkému úspešný projekt,” zdôrazňuje politológ. Podľa Malovej otvorila globálna hospodárska kríza spolu s vlnou utečencov a migrantov široké pole pôsobnosti pre subjekty, ktoré sa nezvyčajnou silou hlásia k životu a kritizujú európsku integráciu.
Pritom však podľa jej slov neponúkajú žiadne riešenia a práve v tom vidí hlavné nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje stabilitu integračných procesov. V minulosti mali navyše podľa politologičky členské štáty väčšiu možnosť voľby pri zapájaní sa do integračných procesov. Za nové preto nepovažuje úvahy o dvojrýchlostnej Európe, v súčasnosti však podľa nej vyvolávajú najmä obavy a neistotu. Podobné stanovisko v tejto súvislosti zastáva aj Dvorský, ktorý tvrdí, že EÚ je svojím spôsobom dvojrýchlostná už aj dnes. „Máme tu viaceré platformy spolupráce ako eurozóna, schengen alebo projekty v oblasti obrannej spolupráce. Na základe členstva a angažovanosti sa v nich môžeme hovoriť o štátoch, ktoré v integrácii napredujú a takých, ktoré takýto záujem nejavia,“ objasňuje politológ.
Nadchádzajúce voľby do EP preto považujú obaja politológovia za kľúčové. Podľa Malovej by mali voliči zodpovedne využiť svoje právo vyjadriť sa k budúcnosti EÚ a k tomu, akú úlohu v ňom bude mať Slovensko. Dvorský dodáva, že „tieto voľby sú jedinečnou príležitosťou, ako ovplyvniť budúcnosť EÚ, sila poslaneckého mandátu je väčšia, ako by si mohli mnohí myslieť. Aj jeden poslanec dokáže presadiť dôležité návrhy, ak je dostatočne aktívny vo svojej frakcii a výboroch, v ktorých pôsobí. 21. storočie prináša globálne výzvy, ktoré bude možné efektívne riešiť iba spoločnými silami a na to 25. mája netreba zabúdať“.