BRATISLAVA - Všetci majú ešte v živej pamäti januárový škandál s poľskou hovädzinou, ktorá pochádzala z chorých zvierat a dostala sa až na pulty slovenských mäsiarstiev a do našich reštaurácií či školských jedální. Vykonalo sa množstvo kontrol a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná nedávno rezolútne vyhlásila, že "bezpečnosť potravín je na prvom mieste. Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov ohrozovali slovenských spotrebiteľov". Ako sa však zdá, treba si vedieť pozametať aj pred vlastným prahom. Podľa Hospodárskych novín choré kravy totiž pred kauzou vykupovali aj slovenské bitúnky.
Poľsko si za škandál s mäsom môže samo: My sme však odkázaní na dovoz, toto je dôvod
„Liečené, nechodiace, nahnité a skapané kravy putujú na slovenské bitúnky,“ povedal farmár z Hornej Krupej Martin Konečný. Podľa neho sa to malo diať celé roky. Hospodárske noviny uverejnili, že podobné vyjadrenia sa im postupne podarilo získať od chovateľov, zootechnika cez veterinára, viacerých majiteľov bitúnku až po vysokopostavených ľudí z veterinárnej správy.
V rámci overenia si týchto informácií sledovali redaktori kauzu niekoľko týždňov a vydávali sa za farmárov, obvolali vybrané bitúnky a ponúkli im na predaj chorú kravu, ležiacu a liečenú antibiotikami. Teda takú, ktorú podľa nariadení o úradných kontrolách nemôžu prevziať a mäso z nej ďalej spracúvať.
Kravu bol ochotný odkúpiť jeden bitúnok v Trnavskom kraji, no len do januára tohto roka, teda do prepuknutia poľského škandálu a sprísnenia kontrol.
HN: Dobrý, šéfe, prosím vás, potrebujem pomoc. Mám problém, vedeli by ste mi pomôcť zlikvidovať chorú kravu?
B: Choré momentálne nemôžeme. Máme strašné problémy. To, čo robia s nami tí veterinári, to si neviete predstaviť.
HN: Kvôli tým Poliakom?
B: Áno, máme tu veterinárov furt. Už nemôžeme, veľmi radi, ale máme tu veterinárov vkuse. Koľko máte, jednu?
HN: Áno, jednu.
B: Veľmi radi, ale nedá sa už, máme tu doktorov.
HN: A pred tými Poliakmi sa to dalo, iba teraz sa už nedá?
B: No, to sa dalo v pohode, áno. Ale to, čo bolo voľakedy, to už všetko skončilo.
HN: Lebo veterinár mi ju dopuje od piatku, neviem, čo jej je, nahnitú má nohu a leží.
B: Ležiace nemôžeme vôbec brať na bitúnok. Vtedy sa dalo, teraz sa nedá. A už ležiacu vôbec. Už sa bojím. Od toho januára už nedošla žiadna taká krava na bitúnok. Od toho januára sú také zákony, že všetci zabíjame so strachom.
Bitúnok mal podľa informácií HN údajne vykupovať choré kravy od chovateľov za 50 až sto eur. V posledných dvoch mesiacoch bitúnky preberali ležiaci dobytok už iba od svojich známych. Začiatkom marca mal svoju ležiacu kravu bitúnku predať aj zootechnik, ktorý chcel zostať v anonymite. „Áno, už som ju predal. Nemala horúčku ani nič podobné, ale bola ležiaca, nevedela sa postaviť,“ povedal pre HN. Kde skončilo takéto mäso, zatiaľ nie je známe, no podľa ľudí z mäsospracovateľského priemyslu aj z vyšších štátnych funkcií nešlo do kafilérie, keďže prevádzkovateľ bitúnku by sa tým dostal do straty.
Čo robia veterinári?
Zdroj, ktorý chcel zostať v anonymite, no dlhé roky pracoval na vysokej funkcii v jednej zo slovenských regionálnych veterinárnych a potravinových správ, uviedol, že pracovná doba veterinárov je od siedmej hodiny ráno do 15-tej hodiny poobede. Za zvyšných 16 hodín štát musí pracovníkom dozoru platiť príplatky, takže často slúžia veterinári iba ako „pohotovosť na telefóne“.
„Áno, aj na našich bitúnkoch sa zabíjajú nechodiace zvieratá. Prevádzkovatelia sa to snažia urobiť ešte pred príchodom dozoru, no občas sa stane, že sa to udeje aj pred očami inšpektorov,“ povedal zdroj zo štátnej veteriny. Podľa informácií HN usmrcovanie chorých zvierat na slovenskom bitúnku v Trnavskom kraji údajne prebiehalo v ranných hodinách. Konkrétne pred siedmou ráno, čiže skôr, než na bitúnok dorazili veterinári.
