BRATISLAVA - Električka medzi Šafárikovým námestím a Janíkovým dvorom na konci bratislavskej Petržalky by mohla premávať už v roku 2010.
Ako pre agentúru SITA uviedol splnomocnenec primátora pre dopravné systémy Tomáš Fabor, do konca mesiaca alebo na prelome októbra a novembra by mohli byť známe výsledky prvého tendra na vybudovanie nosného dopravného systému. Projekt by mal pritom riešiť prepojenie centra s Bosákovou ulicou.
"Do súťaže sa prihlásili dvaja uchádzači, jeden sólo a jeden ako štvorčlenná skupina. V súčasnosti preverujeme podmienky tendra. Keďže projektovaná je služba, pri rozhodovaní sa bude dôraz klásť na ekonomickú výhodnosť, čiže čo najnižšiu cenu," povedal Fabor.
Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský zároveň verí, že s výstavbou by sa mohlo začať už v roku 2008. "Bol by som veľmi rád, keby sme mohli budúci rok začať s konkrétnymi prípravnými prácami v rámci výstavby tak, ako sme to občanom sľúbili," konštatoval. Podľa Fabora plánuje mesto v najbližšom čase vypísať aj tender na úsek Bosákova - Janíkov dvor, v súčasnosti sa spresňujú technické podklady a parametre.
Ako ďalej uviedol, pri tejto priorite má mesto stanovené dva časové horizonty. Snahou mesta je, aby električka mohla do najväčšej bratislavskej mestskej časti premávať už v roku 2010. "Aby sme nečakali s Petržalkou, provizórne sa celý systém napojí cez Starý most na električkovú sieť, do Petržalky sa bude dať dostať napríklad z Dúbravky alebo Rače," spresnil Fabor.
V období rokov 2010 až 2015 bude pritom električka jazdiť po koľajach s rozchodom 1 000 milimetrov. Po prepojení Železničnej stanice Petržalka a Železničnej stanice Filiálka v Novom Meste vybudovaním tunela popod Dunaj budú od Janíkovho dvora popod Dunaj jazdiť nové električky po koľajniciach so železničným rozchodom 1 435 milimetrov, projekt by mal byť financovaný aj z európskych fondov.
"Potom sa bude dať chodiť aj do regiónu, či už na Trnavu, Senec alebo Komárno. Uvažuje sa aj s prepojením Janíkovho dvora na železničnú trať do Rusoviec," vysvetlil Fabor. Zdôraznil pritom, že nepôjde o klasický vlak s lokomotívou a desiatimi vagónmi, taktiež tadiaľ nebudú premávať ani nákladné vlaky. "Budú to elektrické jednotky, dvoj- alebo trojvozňové, podobné električkám vo Vysokých Tatrách. V špičke sa budú dať súpravy podľa potreby spájať," vysvetlil Fabor.
V súvislosti s budovaním nosného dopravného systému by sa na budúci rok malo začať s opravou Starého mosta, konkrétne úpravy však určí až projekt. Podľa primátora je jedinou otázkou priechodnosť Dunaja a požiadavka Dunajskej komisie na zdvihnutie mosta. Ďurkovský verí, že mesto dostane výnimku a most zdvíhať nebude potrebné.
Opačný názor má splnomocnenec primátora pre dopravné systémy Tomáš Fabor. "Most budeme musieť dvíhať o približne 1,90 metra, pretože je to najnižší most na Dunajskej ceste. Výnimku od správcov Dunajskej cesty dostaneme v súvislosti so vzdialenosťou medzi piliermi, kde chýbajú štyri metre, podľa nich to nie je až taký problém ako výška," spresnil Fabor. V prípade, že by mesto muselo vybudovať ďalší pilier, vyčleniť by muselo približne miliardu korún.
Bratislavský primátor zároveň verí, že ďalšie väčšie úpravy mosta nebudú nutné. "Podľa posudkov by mali byť piliere únosné na to, aby tadiaľ mohla ísť električka. Na 99 percent očakávam, že s piliermi nebude potrebné pohnúť z hľadiska statiky. Pokiaľ bude možné, chceme minimálne zásahy, rád by som to vyjadril slovami, nechceme stavať nový most, chceme zrekonštruovať starý," konštatoval Ďurkovský. Pripustil však, že jedna časť mosta sa bude musieť úplne zrekonštruovať.
Stavebné úpravy na moste si však vyžiadajú aj zmenu v organizácii dopravy. Podľa predsedu predstavenstva Dopravného podniku Bratislava (DPB) Branislava Zahradníka je to "určite možné bolestivé riziko", v období opráv mosta sa bude pravdepodobne využívať most Apollo. Podľa neho je o tom však ešte predčasné hovoriť, keďže nie je známy konkrétny projekt.
Podľa Fabora by sa do roku 2014 malo rozhodnúť, či električkové koľaje zostanú na Starom moste aj po roku 2015, kedy by mal byť sprístupnený tunel popod Dunaj. V súčasnosti ešte nie je známe, či sa koľaje odstránia, keď železnica bude premávať popod rieku a Starý most zostane iba cestným mostom.
Výstavba nosného dopravného systému si v Petržalke vyžiada aj vybudovanie doplnkového systému. V súčasnosti však ešte nie je rozhodnuté, či pôjde o autobusy, električky alebo trolejbusy. "Akceptovaná pešia vzdialenosť od zastávky je dnes 500 metrov, systém bude treba nejakým spôsobom zokruhovať, čo nie je ešte definitívne určené. Zastávky nosného systému budú mať ďaleko od bydliska napríklad obyvatelia z Ovsišťa," vysvetlil Fabor. Podľa Zahradníka by si rýchlodráha mohla vyžiadať zmenu v systéme organizácie dopravy, pokles liniek a uvoľnenenie niektorých vozidiel do iných častí mesta.
Tomáš Fabor dodal, že dopravný systém sa bude rozvíjať aj ďalej. Nové zastávky na železničnej trati by sa mali vybudovať pri Martinskom cintoríne, pri konečnej električky v Ružinove, vo Vrakuni, na Kramároch, pri Tescu v Lamači či v Devínskej Novej Vsi. Prepojenie stanice Petržalka a Filiálky bude mať stanice pri VÚB na Mlynských nivách a pri komplexe Eurovea. Okrem spomínaného severno-južného prepojenia sa uvažuje aj o prepojení západu a východu, teda v smere od plánovanej Lamačskej brány. Dráha električky by mala viesť v historickom centre mesta pod zemou, križovací bod by mohol byť na Trnavskom mýte. Reálne kroky by sa však mohli podniknúť až po roku 2015.
"Do súťaže sa prihlásili dvaja uchádzači, jeden sólo a jeden ako štvorčlenná skupina. V súčasnosti preverujeme podmienky tendra. Keďže projektovaná je služba, pri rozhodovaní sa bude dôraz klásť na ekonomickú výhodnosť, čiže čo najnižšiu cenu," povedal Fabor.
Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský zároveň verí, že s výstavbou by sa mohlo začať už v roku 2008. "Bol by som veľmi rád, keby sme mohli budúci rok začať s konkrétnymi prípravnými prácami v rámci výstavby tak, ako sme to občanom sľúbili," konštatoval. Podľa Fabora plánuje mesto v najbližšom čase vypísať aj tender na úsek Bosákova - Janíkov dvor, v súčasnosti sa spresňujú technické podklady a parametre.
Ako ďalej uviedol, pri tejto priorite má mesto stanovené dva časové horizonty. Snahou mesta je, aby električka mohla do najväčšej bratislavskej mestskej časti premávať už v roku 2010. "Aby sme nečakali s Petržalkou, provizórne sa celý systém napojí cez Starý most na električkovú sieť, do Petržalky sa bude dať dostať napríklad z Dúbravky alebo Rače," spresnil Fabor.
V období rokov 2010 až 2015 bude pritom električka jazdiť po koľajach s rozchodom 1 000 milimetrov. Po prepojení Železničnej stanice Petržalka a Železničnej stanice Filiálka v Novom Meste vybudovaním tunela popod Dunaj budú od Janíkovho dvora popod Dunaj jazdiť nové električky po koľajniciach so železničným rozchodom 1 435 milimetrov, projekt by mal byť financovaný aj z európskych fondov.
"Potom sa bude dať chodiť aj do regiónu, či už na Trnavu, Senec alebo Komárno. Uvažuje sa aj s prepojením Janíkovho dvora na železničnú trať do Rusoviec," vysvetlil Fabor. Zdôraznil pritom, že nepôjde o klasický vlak s lokomotívou a desiatimi vagónmi, taktiež tadiaľ nebudú premávať ani nákladné vlaky. "Budú to elektrické jednotky, dvoj- alebo trojvozňové, podobné električkám vo Vysokých Tatrách. V špičke sa budú dať súpravy podľa potreby spájať," vysvetlil Fabor.
V súvislosti s budovaním nosného dopravného systému by sa na budúci rok malo začať s opravou Starého mosta, konkrétne úpravy však určí až projekt. Podľa primátora je jedinou otázkou priechodnosť Dunaja a požiadavka Dunajskej komisie na zdvihnutie mosta. Ďurkovský verí, že mesto dostane výnimku a most zdvíhať nebude potrebné.
Opačný názor má splnomocnenec primátora pre dopravné systémy Tomáš Fabor. "Most budeme musieť dvíhať o približne 1,90 metra, pretože je to najnižší most na Dunajskej ceste. Výnimku od správcov Dunajskej cesty dostaneme v súvislosti so vzdialenosťou medzi piliermi, kde chýbajú štyri metre, podľa nich to nie je až taký problém ako výška," spresnil Fabor. V prípade, že by mesto muselo vybudovať ďalší pilier, vyčleniť by muselo približne miliardu korún.
Bratislavský primátor zároveň verí, že ďalšie väčšie úpravy mosta nebudú nutné. "Podľa posudkov by mali byť piliere únosné na to, aby tadiaľ mohla ísť električka. Na 99 percent očakávam, že s piliermi nebude potrebné pohnúť z hľadiska statiky. Pokiaľ bude možné, chceme minimálne zásahy, rád by som to vyjadril slovami, nechceme stavať nový most, chceme zrekonštruovať starý," konštatoval Ďurkovský. Pripustil však, že jedna časť mosta sa bude musieť úplne zrekonštruovať.
Stavebné úpravy na moste si však vyžiadajú aj zmenu v organizácii dopravy. Podľa predsedu predstavenstva Dopravného podniku Bratislava (DPB) Branislava Zahradníka je to "určite možné bolestivé riziko", v období opráv mosta sa bude pravdepodobne využívať most Apollo. Podľa neho je o tom však ešte predčasné hovoriť, keďže nie je známy konkrétny projekt.
Podľa Fabora by sa do roku 2014 malo rozhodnúť, či električkové koľaje zostanú na Starom moste aj po roku 2015, kedy by mal byť sprístupnený tunel popod Dunaj. V súčasnosti ešte nie je známe, či sa koľaje odstránia, keď železnica bude premávať popod rieku a Starý most zostane iba cestným mostom.
Výstavba nosného dopravného systému si v Petržalke vyžiada aj vybudovanie doplnkového systému. V súčasnosti však ešte nie je rozhodnuté, či pôjde o autobusy, električky alebo trolejbusy. "Akceptovaná pešia vzdialenosť od zastávky je dnes 500 metrov, systém bude treba nejakým spôsobom zokruhovať, čo nie je ešte definitívne určené. Zastávky nosného systému budú mať ďaleko od bydliska napríklad obyvatelia z Ovsišťa," vysvetlil Fabor. Podľa Zahradníka by si rýchlodráha mohla vyžiadať zmenu v systéme organizácie dopravy, pokles liniek a uvoľnenenie niektorých vozidiel do iných častí mesta.
Tomáš Fabor dodal, že dopravný systém sa bude rozvíjať aj ďalej. Nové zastávky na železničnej trati by sa mali vybudovať pri Martinskom cintoríne, pri konečnej električky v Ružinove, vo Vrakuni, na Kramároch, pri Tescu v Lamači či v Devínskej Novej Vsi. Prepojenie stanice Petržalka a Filiálky bude mať stanice pri VÚB na Mlynských nivách a pri komplexe Eurovea. Okrem spomínaného severno-južného prepojenia sa uvažuje aj o prepojení západu a východu, teda v smere od plánovanej Lamačskej brány. Dráha električky by mala viesť v historickom centre mesta pod zemou, križovací bod by mohol byť na Trnavskom mýte. Reálne kroky by sa však mohli podniknúť až po roku 2015.
