BRATISLAVA – Koncom novembra Slovákov potešila správa o tom, že modrotlač zapísali do svetového zoznamu UNESCO. Ide pritom iba o šiesty slovenský zápis do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Na to, ako vlastne modrotlač vznikla a prečo je pre našu kultúru dôležitá, sme sa opýtali uznávanej etnologičky Kataríny Nádaskej.
Modrotlač aktuálne zažíva renesanciu. Slovenskí obchodníci a umelci hlásia návrat ku koreňom. Najväčší vplyv badať práve v módnom priemysle, čím modrotlač akoby znova nadväzovala na svoju vlastnú históriu. Do Európy sa totiž rozšírila v súvislosti s importom indiga a módnych modrotlačových látok z Indie v 16. a 17. storočí. „Z Holandska sa rozšírila do Nemecka, odkiaľ pravdepodobne v 18. storočí prenikla na Slovensko. Zvládnutiu remesla pomohli vandrovky tovarišov,“ opisuje históriu modrotlače na Slovensku Katarína Nádaská.
Prvým farbiarom a tlačiarom „na holandský spôsob“ bol majster Samuel Krausz z levočského cechu, zďaleka však nebol jediný. „Ako prvé v habsburskej monarchii začali produkovať tkaniny farbené indigovou pozitívnou tlačou manufaktúry v Holíči v Šaštíne, no keď sa na našom území stala modrotlač obľúbenou látkou v meštianskom odeve, modrotlačiarske dielne existovali skoro v každom mestečku,“ dodáva Nádaská.
Ako sa však z módneho trendu stala modrotlač slovenským národným dedičstvom? „Keď modrotlač z mestského prostredia vytlačili módnejšie manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa preorientovali na vidieckych odberateľov. Bolo to obdobie zľudovenia, a zároveň najväčšieho rozkvetu modrotlače. Modrotlač sa v tom období stala dôležitou súčasťou nielen ľudového odevu, ale aj bytového textilu.“
Modrotlač sa pre väčšinu Slovákov stala obľúbeným artiklom, čoskoro ste ju mohli nájsť na ženskom pracovnom, sviatočnom i obradovom odeve, na sukniach, kacabajkách, šatkách, skladaných či nariasených zásterách. Z perinovej modrotlače sa šili prikrývky, závesy a obrusy, ale najmä obliečky na periny a podušky.
„V 19. storočí modrotlač veľmi výrazne ovplyvnila ľudový odev. Obsahovala unikátne vzory, ktoré boli charakteristické pre jednotlivé regióny Slovenska, konkrétne kvetované, zvieracie alebo ich kombinácie. Rovnako mali výrobcovia ľudovej modrotlače svoj unikátny spôsob farbenia látok,“ vysvetľuje Nádaská a dopĺňa: „Aj dnes je modrotlač veľmi žiadaným a módnym artiklom.“
V súčasnosti sú na Slovensku už len traja modrotlačiari, ktorí pracujú tradičnou metódou modrotlače: „Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu, v minulosti vyrábaného z ľanového alebo konopného plátna, v súčasnosti aj z iných, napríklad bavlnených materiálov. Prepracované vzory sa na látku maľovali ručne, ale postupne sa technika zdobenia látok vykonávala drevenou alebo kovovou formou, teda pečiatkou.“
Vedeli by sme si dnes v domácich podmienkach vyrobiť modrotlač aj my? „Určite áno. Videla som na internete video so známym modrotlačiarom Petrom Trnkom. Je v ňom opísaný aj ten najjednoduchší spôsob, ako si vyrobiť modrotlač doma. Potrebujete na to v zásade len vosk, vodu, ocot, soľ a modrú farbu na textil. Je to jednoduché a výsledok je skutočne krásny. Skúste si to, lepšie tak pochopíte, prečo modrotlač patrila k takej milovanej technike a prečo si určite zaslúži zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.“
-Reklamná správa-
