BRATISLAVA – Mnohí si vieme len ťažko predstaviť, aké muky prežila Slovenka Zuzana Takács. Pred rokmi ju totiž väznili v Nepále, kam sa vybrala s vidinou práce a lepšieho života. Po tragických udalostiach sa rozhodla zmeniť život. Čakalo ju však väzenie, týranie, znásilňovanie, hladovka a mesiace v reťaziach. Zuzana pre Topky porozprávala detaily najhorších mesiacov v jej živote.
Pred vyše siedmimi rokmi väznil Zuzanu šéf budhistickej sekty Bomjan. Po mnohých rokoch začala polícia sektu vyšetrovať. Charizmatického muža považovali za svätého a nedotknuteľného. Pozadie jeho sekty je však plné násilia, aké si mnohí nevieme predstaviť. Okrem Zuzany väznili v džungli aj mnoho ďalších. Dodnes je mnoho nezvestných. Zuzana pre Topky porozprávala o tom, ako sa to celé začalo, čo bol dôvod jej odchodu a aké muky musela bez pomoci mesiace prežívať.
Umrelo mi dieťa
Jej príchodu do Halkhoriye v Nepále však predchádzali tragické udalosti. Štyri roky pred jej príchodom jej totiž zomrelo dieťa. Písal sa rok 2007. „O tom veľmi nerada hovorím, no zomrelo v 6. mesiaci tehotenstva a ja som už mala vyšší vek, preto som už nemala veľkú nádej pokúšať sa o druhé. Lekár totiž povedal, že musíme počkať dva roky,“ uviedla rodená Košičanka. Keď prišla o dieťa, mala 38 rokov a žila v Prahe, rozhodla sa tam študovať indológiu na Karlovej univerzite.
„Lekár ma vypísal na rok PN, lebo som z toho bola zlomená psychicky aj fyzicky. Za tú dobu som sa napojila na online skupinu nasledovníkov Bomjana, na dnes už nefungujúcu skupinu Buddha Boy Google Groups,“ uviedla Zuzana s tým, že to bolo v čase, keď prišla o dieťa a zároveň, keď sa stal Bomjan slávnym. „Sama som sa časom stala spolumanažérkou skupiny,“ dodala. Po smrti dieťaťa sa rozhodla vzdať sa svetského života.
Všetkého som sa vzdala
Skupina mala asi 800 členov a Andrea Good patrila k hlavným členom. „Bola prvá, ktorá tam sama odcestovala. Stala sa mojou online kamarátkou a spolu sme naplánovali, že aj ja tam pôjdem žiť naveky rovnako, ako to plánovala aj ona,“ uviedla Zuzana s tým, že boli približne v rovnakom veku a obe začali odmietať partnerský vzťah, lebo sa chceli stať Bomjanovými mníškami v domnienke, že on je budha. „Proste na „staré kolená“ sa z nás stali fanatičky. Ja som v tom hľadala istý druh úľavy a liečenie straty dieťaťa. Okrem toho som mala v Čechách problémy – finančné, s prácou aj vo vzťahu,“ dodala na adresu svojho vtedajšieho rozpoloženia.
Zuzana sa neskôr kvôli Nepálu vzdala bytu, majetku, práce i vzťahov v Európe, len aby mohla ísť ako dobrovoľníčka podporovať Bomjana. „Počítala som s tým, že v Halkhoriyi ostanem ako jeho spoločníčka navždy. Andrea ma v e-mailoch ubezpečila, že tam môžem žiť, ako dlho budem chcieť a ja som jej uverila,“ povedala nám Zuzana. Sama bola vždy fanúšikom jogy, meditácie a duchovných vied. V Bomjanovi videla duchovný talent.
Prvýkrát v Nepále
Andrea bola podľa Zuzaniných slov šikovná a vedela ťahať peniaze z členov ich online skupiny, aby sponzorovali ich cesty do Nepálu. „Nechápala som, odkiaľ má toľko peňazí, aby aj mne mohla zaplatiť letenku a pobyt. Prácu v americkej spoločnosti som ukončila a išla do Nepálu s tým, že mi Andrea všetko zabezpečila,“ povedala. „Vzala som si svoj počítač a rôzne iné elektronické zariadenia.“
Prvýkrát ju do Nepálu pozvali v roku 2010. Zuzaninou úlohou mal byť preklad Bomjanovho učenia do angličtiny a iných jazykov. V tom čase však ešte nemohla odísť, nemohla opustiť svoju prácu, pretože nemala dostatok peňazí. Do Nepálu dorazila v januári 2011, spolu s Andreou pred hosťovským domom uprednostnili stan. „Samozrejme, všetko bolo inak.“
Život s Bomjanom
Bomjan sa podľa Zuzany s ľuďmi zahrával, nebolo to ťažké, lebo jeho stúpenci mu všetko uverili. „Keby prehlásil, že prezidentka je čarodejnica, uverili by mu.“ Zuzana sa s Bomjanom stretla len počas skupinových návštev. „Za dva mesiace asi trikrát. Žili sme pozdĺž vysušenej rieky, kde sme mali chatky, kuchyňu, stany a chceli sme pracovať na prekladoch. Aspoň taký bol plán,“ spomína.
Občas sa museli postaviť a Bomjan ich každého po jednom požehnal rukou. „Potom sme v tichosti sedeli. Nič sa nehovorilo. Opičky poskakovali, spievali vtáci a pre nás Európanov to bola idylka, mysleli si, že ten nepálsky budha stále pod tým stromom sedel, deň a noc...,“ opisuje atmosféru Zuzana. Bomjan raz zbil aj jej austrálskeho priateľa Jasona, pretože ho chcel vidieť zblízka. Bil ho a hádzal mu hlavou o betón. Jasona zavreli, no podarilo sa mu utiecť a už sa nikdy nevrátil. Polícii síce všetko povedal, no nekonali.
Náhla zmena
Po pár týždňoch sa však začali diať divné veci a atmosféra v Halkhoriyi nebola vôbec duchovná. „Bola som jedinou osobou, ktorá meditovala. Nikto sa nemodlil, Bomjana nikto nevidel. Zo svojho tajného príbytku v džungli vychádzal len párkrát do týždňa a my sme sa okolo neho nemohli pohybovať. V jeho blízkosti sa mohli zdržiavať len mnísi a mníšky a jeho rodina. Prístup k nemu mali len vybraní členovia, politici a vplyvní ľudia,“ povedala s tým, že bez peňazí bola závislá od sponzorov skupiny.
Zuzana nerobila žiadne preklady, nediali sa žiadne učenia s Bomjanom. „Pracovali sme na texte, keď Bomjan odrazu oznámil, že sa musím vysťahovať z Halkhoriye.“ Zuzana bola v Nepále na turistické víza päť mesiacov a čakala, že komisia im ako dobrovoľníkom schváli tzv. dobrovoľnícke víza. „No nikdy sa tak nestalo. Predstava, že mám odísť z Nepálu, bola pre mňa neakceptovateľná. Mala som 43 rokov a nemala som doslova kam ísť,“ povedala. V auguste 2011 jej Bomjan poslal správu, že sa nemusí báť, či dostane víza, alebo nie, pretože on je ten, kto má moc v krajine rozhodnúť, či tam Zuzana môže ostať, alebo nie.
Začiatok teroru
Všetko sa začalo rúcať 28. decembra 2011. Bomjan ju pozval spať do dediny. „Bola som šťastná, no trochu som sa aj bála, pretože už raz sa Bomjan správal násilnícky, keď ma uniesol v októbri 2011 a držal pod zámkom v dome v džungli,“ povedala. „Bola to tragikomická udalosť, vtedy ma už exkomunikoval a nikto nechápal, prečo práve mňa,“ uviedla. Dôvodom zajatia bolo, že si Bomjan myslel, že ho chce ísť v strede noci zabiť. Zuzana pritom zachraňovala psíka. „Ja som všetkým vysvetľovala, že som len chcela vrátiť psíka, lebo som ho vychovala sama a chcela som, aby bol v bezpečí, ale oni povedali, že som vraj prišla zabiť Bomjana!“
Podľa Zuzany to boli šialené argumenty. „Tomasz dokonca začal hovoriť všetkým, že som sa začala vznášať a sám videl, že som bosorka.“ Fámy o tom, že je čarodejnica, o nej v tom čase začal šíriť Bomjan. Zuzana to však netušila. „Proste totálne sfanatizovaní šialenci. Potom prišiel Bomjan do miestnosti a začal ma fackovať, hneď mi napuchla tvár,“ povedala s tým, že stále verila, že ide o duchovnú skúšku. Na noc ju nechali bez jedla a uviazanú.
„Bola som uviazaná plastickou šnúrou k železnému stĺpu bez možnosti ľahnúť si.“ Bomjan ju druhý deň ráno ukazoval všetkým prívržencom. „Ukázal mňa, tú bosorku, ktorú vraj chytil, keď som ho prišla zabiť. Každý mu veril!“ Na pár hodín ostala sama a dokázala sa dostať von. „Bomjan ma tam chcel nechať už vtedy, ale moji priatelia zo Simry ho vtedy prehovorili, aby ma pustil s nimi.“ Súhlasil, no spálil všetky jej veci vrátane občianskeho preukazu a preukazu zdravotného poistenia.
Môžeš tu žiť navždy, ale v reťaziach
Kompromisom bol život v šesť kilometrov vzdialenej dedinky Piluwa, odkiaľ občas chodila Bomjana navštevovať len do jeho džungle. V Piluwe žila s Jas Waibom. Práve on nakupoval reťaze, ktorými Zuzanu zviazali. Koncom decembra poslal Bomjan po Zuzanu, aby ju jeho spoločníci doviedli späť do Halkhoriye. Bola noc. Z diaľnice ju uniesli dvaja Bomjanovi stúpenci. „Verila som, že by mi nič zlé nespravil,“ uviedla. V tú noc jej opäť sľúbil, že môže ostať v Halkhoriyi do konca života.
Bomjan potom pozval ľudí z rôznych častí ďalší deň na stretnutie. Práve pred tými ľuďmi ju obvinil, že je čarodejnica a vyrušuje jeho meditácie. Mohla ostať v dedine navždy, ale v reťaziach. „Všetci sa začali smiať,“ uviedla. Bomjan prepustil len jej priateľa mnícha, lebo trpel cukrovkou. „Postupne ma zamkli, zviazali do miestnosti s jedlom, ktorého som sa nesmela dotknúť. Chodievali tam pracovať ženy, ale nepovažovali ma za ľudskú bytosť. Bolo pre nich normálne, keď ma videli zviazanú v lanách bez možnosti ľahnúť si, jesť či ísť na záchod...“
Mesiace v zajatí a brutálne týranie
Pár dní ostala v tejto miestnosti a neskôr ju presunuli. Ľudia sa na ňu chodili pozerať cez okno ako na zviera. „Dorje (Poliak Tomasz) bol extrémne krutý. Nepúšťal ma na záchod, počas menštruácie som nemohla používať ani tampóny, nemohla som sa ani prezliecť.“ Istý čas ju priviazali k stromu. „O strom priviazanú ma videlo asi sto ľudí. Nikto to nepovažoval za nehumánne či nelegálne. Bola som v šoku,“ spomína na brutálnu minulosť Zuzana. Po dni ju previezli ešte hlbšie do džungle, kde ju nikto nemohol vidieť.
Umiestnili ju do stanu, ktorý oplotili a zakryli stromami či kríkmi. Stan bol darom od jej priateľa z Európy. „Keď ma Darshan sexuálne zneužil, tak môj stan pošpinil spermiami zvonku, lebo vedel, že to bol dar z Európy. To asi nedokážete pochopiť, oni sú naozaj takto zlí, ale len vo vnútri svojich ashramov. Navonok, pred verejnosťou, sa všetci hrajú na duchovne osvietených,“ povedala.
Bitky, lámanie kostí a ponižovanie
Zuzana bola zajatá a uviazaná o tenký a klzký strom troma reťazami a šiestimi zámkami, ktorými mala zviazaný krk a členky. „Mohla som sa hýbať len pol metra od stromu. Nemohla som sa postaviť ani si ľahnúť. Bola som v takejto polohe tri mesiace len s jednou pauzou, kedy ma odviazali a odniesli k Bomjanovi, ktorý ma zbil tenkou palicou. Jeho pomocníci mi zlomili už zlomené pravé zápästie a zlomili ho aj ľavé,“ opisuje mrazivé spomienky Zuzana. Výnimkou nebolo ani psychické týranie. „Najprv som si myslela, že ide skutočne o duchovný test, ale po troch mesiacoch som si uvedomila, že Bomjan je najväčší démonický mučiteľ na svete, o akom som kedy počula.“
Zuzanu bili denne dva až trikrát palicami, niekedy aj každý deň. Vyhrážali sa jej, nadávali jej a neustále opakovali, že čoskoro zomrie. „Vedela som, že ma chce Bomjan zabiť, ale nevedela som kedy a ako. Občas som počula v okolí streľbu, mala som obrovský strach.“ Počas toho sa dozvedela, že v džungli pri Halkhoriyi je takto uväznených mnoho ďalších ľudí. Raz jej dokonca šli odseknúť hlavu, no šlo len o zahrávanie. „Kričala som, aby mi uvoľnili laná a reťaze, že prídem o ruky, no nikto mi nepomohol.“ Tomasza označila za najväčšieho sadistu.
Sexuálne zneužívanie
Okrem iného Zuzanu zneužívali aj sexuálne. Jednému z jej väzniteľov Darshanovi povolili, aby si s ňou robil, čo chcel. Povedal jej, že ju znásilní a ak nebude kričať, tak ju pustí. „Vedela som, že klame. Povedala som mu, že som špinavá a určite niečo chytí, keď ma znásilní. Z bitia mi opuchli rany a dostala som infekciu. Potom mi napadlo, že keď mu poviem, že mám syfilis alebo AIDS, zastaví ho to. Pomohlo to a Darshan si to rozmyslel,“ opísala Zuzana.
VIDEO Zuzana o svojom trápení rozprávala aj vo svojom videoblogu
Neskôr sa však vrátil a donútil ju k orálnemu sexu. „Skoro som sa zadusila. Dnes si myslím, že to robili mnohým ženám a možno ich neskôr aj zabili. Spravili mi zo života peklo,“ povedala. Darshan ju neskôr sexuálne zneužíval. Do dediny neskôr prišli piati novinári, aby odhalil praktiky sekty. Zažili však agresívny útok od väzniteľov Zuzany i od ďalších.
Prepustenie
Mediálny tlak však narastal. Počas troch mesiacov, kedy Zuzanu väznili, médiá informovali, že vláda ani polícia nič nerobí. Napriek tomu, že o tom vedeli. „Bomjanovi stúpenci ho nakoniec presvedčili, aby ma pustil.“ Zuzanu prepustili 24. marca 2012. Aj potom sa jej vyhrážali, že ju nechajú deportovať. Hovorila o nich ako o satanistickej skupine, ktorá chce len ubližovať pomaly a bolestivo. „Bomjan ma prestal mlátiť asi týždeň pred prepustením, aby som nemala viditeľné zranenia. Darshan však prišiel pár dní pred prepustením a chcel, aby som napísala list na rozlúčku a priznala, že som na ňom praktikovala čiernu mágiu.“ Zuzana nesúhlasila.
„Napriek tomu, že nepálska polícia uviedla, že ma zachránili, nie je to pravda. Nevidela som jediného policajta. Nechali ma v meste Maitri Puja a odrazu som bola zmätená a nevedela som, čo mám robiť.“ Zuzana neskôr požiadala Andreu a ešte jedného známeho, aby ju zaviedli do hotela, kde ostala na noc. Druhý deň ju do svojho príbytku pozval jej priateľ mních Tcheku Lama, ktorý bojoval za to, aby ju prepustili. „Nemôžem slovami vyjadriť, aká som bola zdesená, stále extrémne slabá a plná strachu a utrpenia.“ Stále však nebola slobodná, skupina policajtov ju vypočúvala a zatkla ju imigračná polícia. Tcheku Lama bol s ňou, no nepomohol jej dostať sa z väzenia, považovala to za zradu.
Zachránilo ma Slovensko
Nakoniec po všetkých problémoch s tamojšími úradmi musela Zuzana zaplatiť. „Pôvodne odo mňa žiadali viac, no dohodli sme sa na sume 2600 dolárov. Nemala som však právnika, financie ani lekársku pomoc, s ktorou by som to mohla konzultovať.“ Nakoniec jej pomohla rodná krajina.
„Z väzenia ma pustili po tom, čo slovenský honorárny konzul poslal fax z Naí Dillí na Slovensko. Žiadal, aby niekto z mojich známych poslal peniaze, keďže nemám žiadnu rodinu, manžela ani dieťa. Keď prišli peniaze, imigračný úrad ma pustil a deportovali ma späť do mojej krajiny,“ opísala Zuzana. Bomjana a jeho sektu momentálne vyšetrujú, no podľa Zuzany už na mieste dávno nie je. „Obávam sa, že v Nepále ho ani nebudú vyšetrovať, lebo podľa správ z médií polícia nemá povolenie ho zavrieť, tak zatiaľ len vypočúvajú jeho mníchov,“ dodala Zuzana.
