BRATISLAVA - Liečba bežných bakteriálnych ochorení je čoraz náročnejšia. Môže za to antibiotická rezistencia, ktorá predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie, potravinovú bezpečnosť a rozvoj. Upozorňuje na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
Antibiotická rezistencia je celosvetový problém a spočíva v tom, že baktérie získavajú odolnosť voči antibiotikám. Existujúce antibiotiká podľa ŠÚKL strácajú svoju účinnosť a nevyvíja sa dostatok nových, ktoré by ich mohli nahradiť. Medzi dôsledky antibiotickej rezistencie patria dlhšia hospitalizácia pacientov, vyššie náklady na liečbu a zvýšená úmrtnosť.
"Následkom antibiotickej rezistencie zomiera v Európskej únii (EÚ) každoročne 33.000 ľudí," informoval ŠÚKL v tlačovej správe. Okrem negatívneho dosahu na verejné zdravie má antibiotická rezistencia aj ekonomický dosah - podľa odhadov expertov predstavuje pre EÚ finančnú záťaž vo výške 1,5 miliardy eur v podobe nákladov na zdravotnú starostlivosť a zníženú produktivitu spôsobenú práceneschopnosťou. Kontrolóri liekov varujú, že vzostup antibiotickej rezistencie vedie k neliečiteľným infekciám, ktoré môžu zasiahnuť ľudí v každom veku a kdekoľvek na svete. K ochrane verejného zdravia môžu jednotlivci prispieť napríklad očkovaním či dodržiavaním správnej hygieny.
V rámci Svetového týždňa povedomia o antibiotikách, ktorý sa začal 12. novembra, sa ŠÚKL snaží zvýšiť povedomie o antibiotickej rezistencii prostredníctvom kampane na sociálnych sieťach. Šíri osvetu o správnom užívaní liekov. Jedným z dôvodov antibiotickej rezistencie je totiž podľa ŠÚKL nadužívanie a nesprávne používanie antibiotík. Cieľom kampane je ukázať, ako môžu jednotlivci prispieť k zastaveniu či spomaleniu šírenia antibiotickej rezistencie.
Pri užívaní antibiotík treba dodržiavať pokyny lekára v oblasti správneho dávkovania a dĺžky liečby. Antibiotiká môže užívať len pacient, ktorý ich má predpísané. Nespotrebované lieky sa majú odniesť do lekárne. Antibiotiká neliečia vírusové ochorenia, ako napríklad prechladnutie alebo chrípku. Baktérie cirkulujú medzi ľuďmi, zvieratami a životným prostredím a správne nakladanie s odpadom prispieva k ochrane životného prostredia a znižuje antibiotickú rezistenciu.
EÚ musí spojiť sily proti zbytočným antibiotikám
Európska komisia (EK) vo štvrtok, v predvečer 11. Európskeho dňa antibiotík, zverejnila výsledky nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch verejnosti o antibiotikách a celkových trendoch ich používania. Zo štúdie vyplýva, že v používaní antibiotík došlo k pozitívnemu vývoju, keď 32 percent ľudí uviedlo, že v posledných dvanástich mesiacoch brali antibiotiká. V prieskume z roku 2009 to bolo až 40 percent opýtaných.
EK však upozornila na skutočnosť, že mnohé z antibiotík sa užívali zbytočne. Prieskum naznačil, že 20 percent antibiotík sa užívalo na chrípku alebo prechladnutie, pričom sedem percent opýtaných ich bralo bez lekárskeho predpisu. Okolo 66 percent respondentov vie, že je zbytočné užívať antibiotiká na prechladnutie a 43 percent si uvedomuje, že antibiotiká sú neúčinné proti vírusom. V reakcii na tieto údaje a pri príležitosti Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis upozornil, že v EÚ treba vynaložiť viac úsilia na zvyšovanie povedomia a poznatkov o antimikrobiálnych látkach medzi spoluobčanmi.
"Okrem toho 33.000 úmrtí ročne, ktoré podľa najnovších odhadov v Európe spôsobuje antimikrobiálna rezistencia, musí slúžiť ako varovný signál pre nás všetkých. Väčšine týchto úmrtí je možné predísť tým, že sa zamedzí zbytočnému používaniu antibiotík, ako aj zlepšením diagnostiky a prevencie infekcií v nemocniciach," uviedol Andriukaitis vo vyhlásení pre médiá. Vyzval preto všetkých, ktorí majú vplyv na prevenciu a liečbu infekcií, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji proti hrozbe antimikrobiálnej rezistencie.
EK pripomenula, že za uplynulých 15 rokov stála EÚ na čele snáh o riešenie problémov spojených s antimikrobiálnou rezistenciou. Od roku 2022 bude v EÚ zakázané používanie antimikrobík na podporu rastu zvierat, ako aj ich preventívne používanie prostredníctvom medikovaných krmív a v skupinách zvierat. Krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, budú musieť pri vývoze do EÚ dodržiavať zákaz antimikrobík na podporu rastu, ako aj obmedzenia týkajúce sa antimikrobík vyhradených na humánne použitie. Nové právne predpisy EÚ tak zlepšia ochranu európskych spotrebiteľov pred rizikom šírenia antimikrobiálnej rezistencie prostredníctvom dovozu zvierat alebo produktov živočíšneho pôvodu.
EÚ podporuje spoluprácu a posilňuje usmernenia týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie v medzinárodných organizáciách, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), a bude sa naďalej ujímať aktívnej a vedúcej úlohy v tejto oblasti aj v práci skupiny G20. Antimikrobiálna rezistencia (AMR) je rezistencia mikroorganizmu voči antimikrobiálnej látke, na ktorú bol pôvodne citlivý. AMR sa vyskytuje prirodzene, ale tento jav sa značne posilňuje nadmerným a neprimeraným používaním antimikrobiálnych látok a nedostatočnou kontrolou infekcií, ako aj nedostatočnými hygienickými návykmi u ľudí a zvierat.
