BRATISLAVA - Veľké ohlásenie ambiciózneho projektu RTVS s názvom Najväčší Slovák nedopadlo ideálne. Tieň na program padol po kontroverznej upútavke, ktorá vyvolala pobúrenie - a preto nasledovala rýchla reakcia verejnoprávneho média.
Projekt je licencovaným formátom BBC upraveným na slovenské špecifiká. „Keď BBC začiatkom roka 2002 spustila program Najväčší Brit, za veľmi krátky čas sa stal mimoriadne vášnivo diskutovaným a populárnym seriálom," uviedol generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.
V upútavke na program RTVS ale použila okrem panovníčky Márie Terézie a politika Alexandra Dubčeka aj prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. „Vojnový zločinec alebo mučeník?" pýta sa hlas v upútavke.
Ako tvrdí historik Jakub Drábik zo Slovenskej akadémie vied, o Tisovi majú odborníci jasno. „Tiso bol prezidentom vojnovej Slovenskej republiky, menoval vládu, podpisoval zákony, bol najvyšší veliteľ armády aj Hlinkovej gardy," povedal pre Topky s dodatkom, že z toho titulu je zodpovedný za smrť 70-tisíc občanov tohto štátu.
„Slovensko sa hlási k dedičstvu Československa, teda štátu, ktorý Tisa odsúdil na trest smrti. Štátu, ktorý bojoval na strane Spojencov vo víťaznej vojne proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom, vrátane vojnovej Slovenskej republiky," uviedol Drábik.
Máme množstvo osobností
Historik tvrdí, že by chápal komerčnú hodnotu upútavky, ak by bola v súkromnej televízii. „RTVS je ale verejnoprávna televízia, ktorá má šíriť hodnoty demokracie a humanizmu, nie som si celkom istý, či takáto upútavka, ktorá nevyhnutne musí vyvolať emócie, je naplnením poslania RTVS," myslí si.
Podľa Drábika Slováci dali svetu množstvo významných osobností na to, akým sú národom, a vie sa o nich málo. Menuje vynálezcov Jána Bahýľa, Štefana Baniča, politikov Milana Hodžu či Ivana Dérera a hrdinov ako Jozefa Gabčíka, Jána Goliana či Rudolfa Viesta. „Nechápem preto dôvod, prečo si verejnoprávna televízia zvolí do svojej upútavky práve Jozefa Tisa," hovorí Drábik.
Kritika verejnoprávneho média
Na RTVS sa spustila vlna kritika. Ako sa vyjadrila opozičná SaS, anketu o najväčšieho Slováka považuje za veľmi riskantný podnik vzhľadom na historické mýty, ktoré prežívajú vo verejnej mienke.
„Na Slovensku je tak v otvorenej či latentnej podobe neustále prítomný ostrý konflikt medzi serióznou historiografiou a účelovou interpretáciou dejín a dejinných osobností, vedenou spravidla ideologickými pohnútkami. Súťaž Najväčší Slovák vzhľadom na jej komerčný formát má tie najlepšie predpoklady tento konflikt ešte prehĺbiť,“ povedal poslanec NR SR Martin Klus.
Kritiku schytala RTVS aj od bývalého moderátora relácie O 5 minút 12 Martina Strižinca. Reagoval tak na slová Mareka Ťapáka. „Jozef Tiso ako prezident nezastával ani zásady demokracie a už vôbec nie zásady humanizmu," uviedol Strižinec na sociálnej sieti. Kriticky sa vyjadrili aj poslankyňa Viera Dubačová (nezaradená, SPOLU) či publicista a teológ Michal Havran.
Tak sme to plánovali, tvrdí RTVS
RTVS ešte v stredu večer reagovala vymazaním upútavky zo svojho účtu na YouTube. Hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková pre Denník N potvrdila, že od štvrtka ju už vysielať nebudú, vysvetľuje však, že to tak vraj plánovali od začiatku.
„Upútavky budú postupne nahradené v televíznom vysielaní aj na Youtube. Upútavka s Jozefom Tisom bola dnes vo vysielaní, od zajtra ju nahradí upútavka s Gustávom Husákom. Takýto princíp sa uplatňuje pri všetkých ostatných upútavkách,“ napísala.
Štart už o týždeň
Celonárodná anketa odštartuje 1. novembra veľkou nominačnou fázou, 1. januára 2019 následne spoznajú diváci počas galavečera prvú stovku a v rámci nej finálnu desiatku osobností.
„Budeme ju vyhlasovať podľa abecedného zoznamu, nie podľa počtu hlasov," poznamenal riaditeľ televíznych programových služieb RTVS Marek Ťapák k finálovej desiatke, spomedzi ktorej bude môcť verejnosť hlasovať do 1. mája za svojho favorita.
Licencovaný formát realizovali v 24 krajinách. Nemecká verejnoprávna televízia ZDF bola prvá, ktorá práva na šou prevzala. V novembri 2003 bol za najväčšieho Nemca zvolený Konrad Adenauer. U našich západných susedov si za najväčšieho Čecha zvolili Karla IV.
