BRATISLAVA - Slovensko zasiahli cez víkend mimoriadne horúčavy. Po chladnejších dňoch ide jednoznačne o zásah do organizmu. Nie sme však jediní. Vysoké teploty udreli aj na iných miestach vo svete. Japonsko, Kanada, Škandinávia, Anglicko či iné krajiny bojujú s teplom. Odborníci sa zhodli, že ide o zmeny klímy, ktoré majú na svedomí aj intenzívne búrky a lejaky, ktoré spôsobujú povodne. Zdá sa, že tento trend bude pokračovať a extrémy sa budú zhoršovať a budú čoraz nebezpečnejšie.
Kým na Slovensku sme si ešte nestihli naplno užiť teplé letné dni, na iných miestach severnej pologule je opak pravdou. Mimoriadne horúčavy k nám dorazili cez víkend, teplotné rekordy však v minulých týždňoch padli v Japonsku, Kanade, Škandinávii či na severe Afriky. Požiare trápia Grécko či Kaliforniu, sucho zas Angličanov. Horúčavy si vyžiadali aj niekoľko obetí. Odborníci zdôrazňujú, že za extrémnymi výkyvmi je prebiehajúca klimatická zmena.
Najvyššie teploty v dejinách merania
Nejde totiž len o horúčavy, ale aj o prudké zmeny počasia, kedy sa vlny horúčav striedajú s intezívnymi búrkami a lejakmi. „Častejší výskyt a zvyšujúca sa intenzita vĺn s mimoriadne vysokými teplotami je jedným z najzrejmejších prejavov zmeny klímy,“ povedal pre ČT 24 meteorológ Michal Žák s tým, že desiatky staníc na severnej pologuli zaznamenali v minulých týždňoch najvyššie teploty v dejinách merania.
In extremely hot summer, wildfires are hitting the Arctic Circle https://t.co/eFn36eOcWS Once relatively fire-free, Arctic areas are now likely to become more susceptible to fires because of #ClimateChange, climate scientists say @wef #ParisAgreement #ClimateAction pic.twitter.com/cWKPHMJgKi
— UN Climate Change (@UNFCCC) 20. července 2018
Medzi takéto extrémy patrí napríklad alžírska časť púšte Sahara, kde namerali teplotu 51,3 °C, ide o najvyššiu teplotu, aká bola kedy zistená na celom africkom kontinente. V japonskom meste Kjóto padol rekord 39,8 °C, Tokio hlásilo 41,1 °C. Teplota v meste Jongčchon sa vyšplhala na 40,2 stupňa Celzia, čo je najvyššia zaznamenaná teplota v Južnej Kórei od roku 1942. Absolútne rekordy boli pokorené v Jerevane, Tbilisi, Dubaji, Ománe, ale aj v severoírskom Shannone.
Extrémy sa budú zhoršovať
S teplom zápasila aj východná časť Kanady. Tucty obyvateľov Toronta a Montrealu za to zaplatili životom. V Montreali bola situácia s počtom obetí kritická do takej miery, že na uloženie tiel nestačili kapacity tamojšej márnice. Klimatológovia v tetjto súvislosti upozorňujú najmä na rozsah horúčav. „Neobvyklým javom je práve to, že vysoké teploty zasiahnu toľko miest naraz,“ uviedol Michael Mann, riaditeľ Earth System Science Center, ktoré funguje pri univerzite Pennsylvania State University.
To, že budú podobné javy pribúdať potvrdil pre Topky aj meteorológ Pavel Matejovič. „Čím je totiž atmosféra teplejšia, tým sa zväčšuje aj dynamika všetkých atmosférických procesov. Teplý vzduch sa správa ako špongia, je teda schopný absorbovať viac vodnej pary,“ povedal Matejovič, že s vytvorením vhodných poveternostných podmienok, napr. pri silných búrkach, môže v krátkom čase spadnúť veľa zrážok. „So silným búrkami sú spojené aj ďalšie nebezpečné javy, ako silný vietor a krupobitie.Takéto javy budú v budúcnosti pribúdať,“ dodal na adresu extrémov meteorológ.
Najhoršie ešte len príde
„V lete sme takú extrémnu vlnu horúčav, akú zažila napríklad západná Európa počas leta v roku 2003, vlastne u nás ešte nezažili,“ povedal Matejovič s tým, že by sme mali byť na ňu pripravení. „To, čo tu máme teraz, nie je ešte to najhoršie, v budúcnosti prídu oveľa intenzívnejšie horúčavy. Môžem povedať, že taký vývoj bude rapídny, pretože trend otepľovania sa na Zemi v posledných rokov stále zintenzívňuje,“ dodal na adresu extrémov v budúcnosti.
Vplyvy globálneho otepľovania si najviac uvedomujeme v lete. No citeľné sú počas celého roka. „Zimy sú všeobecne miernejšie, snehu je menej aj na horách, napríklad počas tejto mimoriadne teplej jari sa sneh aj v najvyšších horských polohách úplne roztopil už v apríli. Sneh predstavuje zásobáreň vlahy, preto ak chýba, máme na jar sucho. Sucho na horách môže potom zvýšiť riziko vzniku požiarov, menej vody je aj v riekach, ktoré napájajú podzemné vody. Ak je teplý začiatok jari, vegetačné obdobie začne skôr, následkom čoho hrozí, že rozkvitnuté stromy pomrznú. Takýchto negatívnych dôsledkov zmeny klímy v priebehu celého roka je veľa, nedajú sa všetky vymenovať," povedal.
Globálny rast teploty na celej planéte
Na severnej pologuli máme leto, počas každého leta sa niekde na severnej hemisfére vyskytne minimálne jedna oblasť s extrémne teplou vlnou horúčav, počas ktorej sú prekonávané absolútne teplotné rekordy maximálnych teplôt. „Tak je tomu aj počas tohto leta a tak tomu bývalo aj v minulosti. Tiež ale treba povedať, že takýchto javov v posledných troch desaťročiach pribúda, vlny horúčav sú častejšie, trvajú dlhšie a sú intenzívnejšie. Súvisí to s globálnym rastom teploty vzduchu na celej planéte,“ vysvetľuje Matejovič.
„Ten je spôsobený zosilňovaním prirodzeného skleníkového efektu atmosféry v dôsledku spaľovania fosílnych palív. S tým súvisia aj ďalšie extrémne prejavy počasia, ako sú suchá a intenzívne dažde,“ ozrejmil meteorológ. „Dôsledky klimatickej zmeny pociťujeme najmä v lete kvôli vlnám horúčav, suchám a silným búrkam. Treba si však uvedomiť, že jej negatívne dôsledky sa prejavujú počas celého roka,“ dodal Matejovič s tým, že aktuálna vlna horúčav bude pokračovať aj v tomto týždni. „Mohla by skončiť niekedy v druhej polovici budúceho týždňa, ale to je ešte ďaleko, treba si počkať na aktuálnejšie prognostické materiály. Júl a celé leto by mali skončiť ako teplotne nadnormálne.“
Tryskové prúdenie
Svoj vplyv má aj tryskové prúdenie. Topenie ľadu totiž narúša kľúčový proces v oceáne, varujú vedci. Podľa odborníka a klimatológa Danna Mitchella z Bristolskej University je zmena klímy jedným zo spúšťacích prvkov toho, čo sa momentálne deje na severnej pologuli. Ďalším významných faktorom, ktorý je potrebné vziať do úvahy, je zmena v tzv. tryskovom prúdení (jet stream). „Súčasné tryskové prúdenie je extrémne slabé a v dôsledku toho zostávajú oblasti tlakovej výše na rovnakom mieste tak dlhý čas,“ povedal britský vedec. Spojitosť medzi zmenou tryskového prúdenia a nárastom epizód sucha, horúcich vĺn, požiarov u povodní v Európe konštatovala aj nedávna správa amerických vedcov.
Trend nárastov extrémnych klimatických javov môže byť zastavený len vtedy, pokiaľ sa čo najskôr a v plnej miere uvedie do praxe Parížska klimatická dohoda a jej závery, varoval Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klimatickej zmeny. Jej hlavným cieľom je udržať mieru globálneho otepľovania pod 2 stupne Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou. Pod dohodu sa podpísalo 195 krajín sveta v decembru 2015.
Zasiahnutá je Británia i Nemecko
Mimoriadne vysoké teplo a sucho panuje aj na Britských ostrovoch, v Pobaltí, Nemecku a krajinách Beneluxu. V Británii spôsobilo extrémne počasie dokonca dopravné problémy. Po týždni horúčav zasiahli krajinu silné búrky, ktoré uprostred vrcholiacej turistickej sezóny vážne narušili leteckú dopravu. Meškania alebo rušenie letov spôsobené búrkami hlásili z viacerých letísk. Niektorí čakali na letiskách až 17 hodín. „Je to kvôli blokujúcej a stále sa obnovujúcej tlakovej výši nad severnou - severozápadnou Európou,“ vysvetľuje Žák.
Po mimoriadnom teple varovali britskí meteorológovia, že v priebehu soboty a nedele postihnú mnohé oblasti krajiny intenzívne dažde sprevádzané vetrom so silou víchrice. V niektorých lokalitách Severného Írska a Škótska hrozia i povodne. Horúčavy spôsobujú vrásky na čele aj vo viacerých oblastiach Nemecka. Ortuť teplomerov sa minulý týždeň vyšplhala cez hranicu 37 stupňov v spolkovej krajine Hesensko, kde zaznamenali v ten deň najvyššiu teplotu na území Nemecka. V Nemecku sa obávajú lesných požiarov, v Sasku zasa bojujú s poklesom hladiny riečnych tokov a hroziacim nedostatkom pitnej vody. Zo Severného Porýnia-Vestfálska zasa hlásili vysoké hodnoty ozónu.
Aj švajčiarke úrady sú v pohotovosti. Uviedli do platnosti zákaz používať zábavnú pyrotechniku vzťahujúci sa na rozsiahle územia krajiny. Boja sa prípadných lesných požiarov hroziacich po týždňoch horúceho a suchého počasia. Podobne ako väčšinu krajín Európy, aj Švajčiarsko zasiahla v uplynulých mesiacoch vlna mimoriadne horúceho a suchého počasia. Švajčiarska meteorologická služba zaznamenala od apríla do júla najnižší objem zrážok v tomto období od roku 1921.
Grécko bojuje s požiarmi
Vlna extrémnych horúčav sužuje ľudí v Grécku. V Aténach namerali v nedeľu 39 stupňov Celzia v tieni, z centrálnej časti krajiny hlásili dokonca 41 stupňov Celzia. Kvôli mimoriadne teplému počasiu bojuje Grécko s rozsiahlymi požiarmi . Lesné požiare, ktoré zasiahli okolie gréckych Atén, si vyžiadali najmenej 91 mŕtvych. Tamojšie úrady v nedeľu takisto potvrdili, že 25 ľudí je nezvestných. Prevažná väčšina obetí zomrela v plameňoch, niektorí sa utopili v mori, keď utekali pred ohňom, ktorý tiež poškodil viac ako dvetisíc domov. Štvrtinu z nich musia zbúrať. S požiarmi bojuje aj Kalifornia.
V Japonsku i Kórei padli rekordy, vyžiadali si obete
Vlna horúčav sprevádzaná vysokými teplotami pretrváva v prefektúre Saitama, približne 65 kilometrov severozápadne od Tokia, už vyše týždňa. Podľahlo jej už viac ako 65 ľudí v Japonsku a 10 v Južnej Kórei. Medzi obeťami bolo mnoho starších ľudí, ktorí nepoužívali klimatizáciu. V Japonsku hospitalizovali s úpalom už vyše 22.000 ľudí, z ktorých podľa zdravotníkov takmer polovicu tvorili osoby v pokročilom veku.
Podľa meteorológov doposiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by horúčavy mali už čoskoro začať ustupovať. „V niektorých oblastiach vnímame neslýchanú úroveň horúčav,“ uviedol hovorca meteorologickej služby a dodal, že extrémne horúčavy sú "život ohrozujúce", a preto sú považované za "prírodnú katastrofu".
Japonská meteorologická služba varovala pred "životunebezpečnými" horúčavami v mnohých častiach krajiny. Vlna mimoriadne horúceho počasia zasiahla Japonsko len týždeň po tom, ako na západe krajiny pri záplavách a zosuvoch pôdy vyvolaných prudkými lejakmi zahynulo približne 220 ľudí. Horúčavy úradovali aj v Pakistane. Krutá vlna horúčav zabila v juhopakistanskom meste Karáči už vyše 60 ľudí a očakávajú sa ďalšie úmrtia, keďže vysoké teploty stále trvajú.
