VYSOKÉ TATRY – Aj keď sa v súčasnosti hovorí o mimoriadnych zrážkach v oblasti Tatranskej Javoriny, zatiaľ neprekonali tie z roku 2008. Kým vtedy za päť júlových dní spadlo vyše 250 mm vody, tentoraz to bolo približne 200 mm. Už teraz je však jasné, že škody na prírode po prívalových dažďoch, ktoré stále sužujú Tatry, budú podstatne vyššie ako pred desiatimi rokmi.
Najkritickejšia situácia je v oblasti Tatranskej Javoriny, v Javorovej doline a Zadných Meďodoloch. "Práve v týchto lokalitách sa výmera odumretých porastov v bezzásahovej zóne za posledných desať rokov zväčšila na sedemdesiat percent, čo veľmi negatívne vplýva na ich schopnosť udržiavať vodu tak ako kedysi,“ konštatuje riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian. S podobnými problémami zápasí aj susedná Bielovodská dolina.
Podľa odhadov lesníkov sa v bezzásahovej zóne Tatranskej Javoriny nachádza viac ako 250-tisíc odumretých stromov, ktoré sú aj v okolí vodných tokov Javorinka a Biela voda. Z dôvodu veľkoplošného rozpadu vysokohorských lesných porastov, ktoré ničí lykožrút, dochádza v oblasti Tatranskej Javoriny taktiež k početným výskytom erózií či zosuvom. Zabúdať netreba ani na zvýšené riziko požiarov či pádu suchých stromov, ktoré môžu ohroziť životy turistov.
Škody hlásili aj v Tichej a Kôprovej doline, kde takisto platí bezzásahový režim. „Všetko sú to územia, kde nám nebolo dovolené spracovať kalamitu. Teraz sa ukázalo, aký dôležitý je zdravý a predovšetkým živý les. O našej pravde sa, žiaľ, v týchto dňoch presviedčame aj priamo v teréne,“ doplnil Fabian.
Podľa predbežných odhadov TANAP-u sa škody len v oblasti Tatranskej Javoriny vyšplhajú na približne 700-tisíc eur. Nielen Štátne lesy TANAP-u ale aj ďalšie lesnícke organizácie dlhodobo upozorňujú na problémy bezzásahových území. Platí to nielen vo vzťahu k spracovaniu vetrových či lykožrútových kalamít, ale i k vodnému režimu.
Spájať bezzásahové zóny s povodňou vo Vysokých Tatrách je irelevantné
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) považuje vyhlásenia Slovenskej lesníckej komory ohľadom povodne vo Vysokých Tatrách za nepodložené. Spájať bezzásahové zóny v Tatranskom národnom parku (TANAP) s tohtotýždňovou povodňou je podľa nich irelevantné. Ako informuje ŠOP SR, vylučuje to samotný charakter bezzásahových zón v národnom parku, ale aj rozloženie tokov, na ktorých bola vyhlásená povodňová aktivita.
Slovenská lesnícka komora totiž v piatok uviedla, že ničivú povodeň vo Vysokých Tatrách spôsobil odumretý les, po daždi nedokázal zadržať vodu, ktorá stiekla do nižších polôh a napáchala škody. Podľa Slovenskej lesníckej komory zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohli lesníci spracovať lykožrútovú kalamitu a zachrániť väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu.
Štátna ochrana prírody uvádza, že zo šiestich tokov, na ktorých v stredu vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity, dva ani nepretekajú bezzásahovým územím (Osturniansky potok s prítokmi a Frankovský potok), dva pramenia v bezzásahovej lokalite a prechádzajú na územie s bežným hospodárením (Studený potok a Potok Biela). Len dva vodné toky v nadpolovičnej časti svojho toku pretekajú bezzásahovým územím (Javorinka a Biela voda). Aj tie však pramenia nad hornou hranicou lesa, vysvetľuje tlačová správa.
Podľa ŠOP SR o vzťahu medzi bezzásahovými zónami a povodňami možno hovoriť len na základe skúseností z iných lokalít. Tie však, ako uviedli, potvrdzujú, že živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozárdžnú funkciu ako vyrúbaná holina. "Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Čo sa podpisuje aj na skutočnosti, že lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samé obnovujú. Na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať," konštatuje Štátna ochrana prírody .
Rozsiahle povodne vznikli v stredu večer v dôsledku dlhotrvajúcich intenzívnych dažďov, čo viedlo k vyhláseniu najvyššieho III. stupňa povodňovej aktivity v obciach Ždiar a Tatranská Javorina a vo Vysokých Tatrách. Vo štvrtok bola vyhlásená mimoriadna povodňová situácia. Prívalový dážď strhol päť turistických mostíkov v Tichej a Malej studenej doline, viaceré chodníky museli pre turistov uzavrieť.
Hasiči pokračujú v odstraňovaní následkov prívalového dažďa
Následky prívalového dažďa, ktorý v stredu večer zasiahol časť severného Slovenska, hasiči odstraňujú aj dnes. Momentálne pomáhajú v obci Stará Lesná siedmi hasiči z Kežmarku, šiesti príslušníci zo Záchrannej brigády HaZZ v Humennom a štyria dobrovoľní hasiči z obce Žakovce.
V chatovej oblasti spevňujú cestu pomocou štrku a piesku, aby osobné vozidlá, ktoré tam zostali zaparkované, mohli bezpečne odísť. Zároveň stále vykonávajú odčerpávanie vody zo zatopených chatiek a ostatných priestorov. Informovala o tom Zuzana Farkasová z Prezídia HaZZ.
Hasiči v stredu večer pomáhali s evakuáciou takmer 274 ľudí v obci Stará Lesná v okrese Kežmarok. Studený potok pretekajúci obcou sa po intenzívnom daždi vylial z koryta. Ľudí zo zaplavených chatových oblastí a domov umiestnili v miestnej škole a na obecnom úrade. Takmer tridsiatka hasičov po ukončení evakuácie vykonávala v obci do skorého rána protipovodňové opatrenia, v ktorých naďalej pokračujú.
