BRATISLAVA - Najväčšia slovenská rieka Dunaj by už od roku 2010 nemala záplavami vážnejšie znepríjemňovať život obyvateľov Bratislavy.
V priebehu nasledujúcich necelých troch rokov by totiž mali byť vybudované nové hrádze v hodnote asi 1,2 miliardy korún, povedal novinárom Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Na ochranu ľudí v ďalších regiónoch však chýbajú miliardy korún, dodal Marián Supek z ministerstva životného prostredia.
Dlhodobo sa na povodne sťažovali predovšetkým obyvatelia bratislavských mestských častí Devín a Devínska Nová Ves, ktoré ležia neďaleko sútoku Dunaja a Moravy. "S prácami sa začne na jeseň budúceho roku a dokončené by mali byť v nasledujúcom roku 2009," odhadol Virág obdobie, kedy by už voda nemala zatápať pozemky a domy obyvateľov v dvoch častiach hlavného mesta. Celé dielo, ktoré okrem Bratislavy bude chrániť napríklad aj obce za priehradou v Gabčíkove, by malo byť hotové vo februári 2010, dodal Virág.
Bratislavská stavba je však podľa Supeka svetlou výnimkou, pretože Slovensko zo štátneho rozpočtu v posledných rokoch do budovania protipovodňových opatrení takmer vôbec neinvestovalo. Ešte predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu pritom prijala plán, podľa ktorého sa mali vybudovať hrádze či nádrže za 24 miliárd korún.
Súčasná vláda Roberta Fica taktiež sľúbila, že boj proti povodniam finančne podporí. Podľa predbežného návrhu štátneho rozpočtu by mali v budúcom roku vzrásť zdroje ministerstva životného prostredia, ktoré zastrešuje aj budovanie protipovodňových opatrení, o viac než miliardu korún na takmer 4,8 miliardy Sk.
Investovať do protipovodňových opatrení sa podľa Supeka vyplatí. Vďaka hrádzam časť obyvateľov Slovenska výraznejšie neohrozili rozsiahle záplavy v rokoch 2002 či 2006, ktoré spôsobili veľké škody napríklad v susednom Česku a Rakúsku. Avšak na miestach, kde hrádze chýbali, voda za posledných desať rokov zničila majetok za asi 17 miliárd korún, dodal Supek.
Dlhodobo sa na povodne sťažovali predovšetkým obyvatelia bratislavských mestských častí Devín a Devínska Nová Ves, ktoré ležia neďaleko sútoku Dunaja a Moravy. "S prácami sa začne na jeseň budúceho roku a dokončené by mali byť v nasledujúcom roku 2009," odhadol Virág obdobie, kedy by už voda nemala zatápať pozemky a domy obyvateľov v dvoch častiach hlavného mesta. Celé dielo, ktoré okrem Bratislavy bude chrániť napríklad aj obce za priehradou v Gabčíkove, by malo byť hotové vo februári 2010, dodal Virág.
Bratislavská stavba je však podľa Supeka svetlou výnimkou, pretože Slovensko zo štátneho rozpočtu v posledných rokoch do budovania protipovodňových opatrení takmer vôbec neinvestovalo. Ešte predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu pritom prijala plán, podľa ktorého sa mali vybudovať hrádze či nádrže za 24 miliárd korún.
Súčasná vláda Roberta Fica taktiež sľúbila, že boj proti povodniam finančne podporí. Podľa predbežného návrhu štátneho rozpočtu by mali v budúcom roku vzrásť zdroje ministerstva životného prostredia, ktoré zastrešuje aj budovanie protipovodňových opatrení, o viac než miliardu korún na takmer 4,8 miliardy Sk.
Investovať do protipovodňových opatrení sa podľa Supeka vyplatí. Vďaka hrádzam časť obyvateľov Slovenska výraznejšie neohrozili rozsiahle záplavy v rokoch 2002 či 2006, ktoré spôsobili veľké škody napríklad v susednom Česku a Rakúsku. Avšak na miestach, kde hrádze chýbali, voda za posledných desať rokov zničila majetok za asi 17 miliárd korún, dodal Supek.
