BRATISLAVA – Na intenzívne zrážky, ktoré v stredu 6. júna v popoludňajších hodinách paralyzovali centrum hlavného mesta, Bratislavčania tak skoro nezabudnú. Prírodná apokalypsa v priebehu pár hodín napáchala rozsiahle škody na majetkoch mesta i jeho občanov, ktorí sa brodili po pás v studenej vode v snahe dostať sa domov. Vodičov zasa v nasledujúci deň čakali blatové a smradľavé cesty. Ak ste si mysleli, že v budúcnosti sa už táto situácia nezopakuje, ste na omyle. Vysvitlo, že bratislavská kanalizácia nie je na taký rozsiahly úhrn zrážok prispôsobená.
Ružinov svoje kanalizácie čistí pravidelne, ale so zaplaveným úsekom vraj ich samospráva nemá nič spoločné
Minulotýždňové prívalové dažde najviac udreli v bratislavskej mestskej časti Ružinov, kde paralyzovali takmer celú dopravu. Najviac bol zaplavený práve podjazd pod Bajkalskou ulicou. Nami oslovená hovorkyňa Ružinova Jana Pôbišová priznala, že čistenie kanalizácie je problematické, keďže autá parkujúce pri krajniciach často vpusty do kanalizácie blokujú.
Zdôraznila však, že spomínaný cestný úsek pod Bajkalskou ulicou má v správe Magistrát hlavného mesta SR Bratislava. „Mestská časť Bratislava-Ružinov má v správe cesty III. triedy a cesty miestnej a účelovej komunikácie (laicky povedané cesty, po ktorých nejazdí MHD). Uličné vpusty do kanalizácie na týchto cestách sú čistené priebežne podľa potreby na základe našich zistení alebo na základe podnetov od občanov,“ objasnila.
Zdôraznila však, že samospráva Ružinova čistí vstupy aj niekoľkokrát do roka, pričom ide najmä o vstupy nachádzajúce sa pod stromami. „Tie sú častejšie zanesené a upchané listami. Ďalej sú to vstupy v okolí vyvýšenej zelene, práve tu je viac naplavenej zeminy,“ dodala Pôbišová.
FOTO Bratislavu po daždi sužuje smrad a blato: Za záplavy v mestách môže miznúca zeleň
Bratislavské vodárne priznali, že na také úhrny zrážok, ktorými sme boli svedkami, nie je naša kanalizačná sieť prispôsobená
Hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Ján Pálffy pre Topky vysvetlil, že počas nárazových dažďov automaticky dochádza k odvádzaniu zrážkovej vody zo spevnených plôch (napríklad parkovísk) a nespevnených („zelených“) častí, z ktorých voda steká do jednotlivých vpustí aj s nánosmi, čo môže spôsobiť ich upchatie. Následne dochádza aj k upchatiu verejnej kanalizácie.
Preto podľa Pálffyho dažďové vpuste nie sú schopné pohltiť všetku vodu. „Hasiči na zníženie hladiny a odčerpávanie vody otvárajú kanalizačné poklopy, čím sa do kanalizačných potrubí môže dostať aj materiál, ktorý nedokáže odtiecť, prípadne upchá potrubie. Treba však dodať, že na také extrémne množstvo zrážok, akého sme boli svedkami v stredu 6. júna, kanalizačná sieť nie je dimenzovaná,“ povedal hovorca bratislavských vodární s tým, že ide o celkové množstvo vody a nielen o zrážkový úhrn na meter štvorcový.
Preto si myslí, že je potrebné realizovať také opatrenia, ktoré nebudú zvyšovať celkové množstvo odkanalizovanej dažďovej vody, ale umožnia vsakovanie dažďovej vody do podložia priamo na mieste.
Pripomenul tiež, že verejná kanalizácia v Bratislave je budovaná ako jednotná, jej dimenzovanie určuje Slovenská technická norma. Do kanalizácie hlavného mesta sú zaústené prípojky z objektov, ako aj dažďových vpustí (vpuste sú v správe a v majetku správcu konkrétnej komunikácie, resp. územia na ktorom sa nachádzajú – t.j. magistrátu, mestských častí, miest, obcí a podobne).