Štátna vlajka SR
BRATISLAVA - Na Slovensku je dnes štátny sviatok - Deň Ústavy SR. Prvého septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej Národnej rady (SNR) prijali Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu.
Tretieho septembra 1992 na Bratislavskom hrade ju podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Skladá z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, právo na súdnu a právnu ochranu.
Ústava tiež určuje trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Na jej základe zákonodarnú moc v SR reprezentuje Národná rada SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nestranné a nezávislé súdy. Jej väčšia časť vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
Predchádzalo tomu prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, následne sa predstavitelia vládnucich strán dohodli na rozdelení federácie. Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky.
O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty - Slovenská republika a Česká republika.
Ako TASR povedal predseda Smeru-SD Robert Fico, Ústava SR už prešla viacerými novelizáciami a v jej terajšej podobe ju považuje za životaschopnú. "Oceňujem, že Ústava SR zakotvuje princíp sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Podľa neho ide o významný dokument, ktorý tvorí základný pilier slovenskej štátnosti. Bez neho by SR nemohla existovať ako samostatný štát. Zdôraznil, že novelizácia tohto dokumentu nie je určite témou nadchádzajúcich dní a ani týždňov. "Ja osobne považujem za najväčší problém zabezpečenie plnenia Ústavy v praxi, a to najmä v oblasti základných práv a slobôd občanov," pripomenul Fico.
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar by chcel v Ústave presadiť rozdelenie Národnej rady Slovenskej republiky na dve komory. Taktiež by v nej rozšíril aj občianske práva a upravil vzťahy medzi štátnymi orgánmi, vzťahy vo vnútri výkonnej moci medzi prezidentom a vládou, ako aj medzi parlamentom a výkonnou mocou. "Bolo by dobré mať aj takzvanú európsku hlavu, teda pravidlá upravujúce vzťahy medzi SR a Európskou úniou," zmienil sa Mečiar. Šéf ĽS-HZDS preferuje jednorazovú novelizáciu Ústavy pred vytvorením novej. "Tým, že Ústava je základným zákonom, jej časté zmeny nie sú vhodné. Stabilita právneho poriadku prináša viac ako malé modernizačné úpravy, vyvolávajúce nestabilitu," spresnil Mečiar.
Predseda SNS Ján Slota pripomenul, že rýchly sled udalostí posledných rokov jednoznačne ukazuje, že Ústava potrebuje zásadné zmeny, ako napríklad ochranu národnej štátnosti. SNS uprednostňuje skôr prijatie novej najvyššej normy, ale v žiadnom prípade by sa nemalo siahať na preambulu, pretože je dokonale vyvážená a vecná.
Slota je za zdôraznenie národného charakteru Ústavy. "V našej Ústave paradoxne máme zakotvenú ochranu menšín, ale chýba nám ochrana slovenského národa, nie je definovaný pojem vlasti ako napríklad v írskej ústave," skonštatoval. Ako pokračoval, v texte chýba tiež odkaz na dodržiavanie a ochranu povojnového usporiadania, teda Trianonskej dohody a Parížskych zmlúv. SNS by chcela doplniť najmä paragrafy na posilnenie vlasteneckého prvku a ochrany štátu.
Líder kresťanských demokratov Pavol Hrušovský si myslí, že je potrebná nová Ústava. "Som presvedčený, že k tomu aj dôjde, samotná aplikačná prax ukázala na takúto nutnosť. Nezabúdajme, že dlhší čas sme členom Európskej únie a iných významných zoskupení a toto nie je podľa KDH dostatočne v Ústave premietnuté. Slovensko si zaslúži modernú Ústavu ako sa patrí mať členovi EÚ," prízvukoval.
Vo vnútri SDKÚ-DS v súčasnosti neprebieha žiadna diskusia, ktorej témou by bola zmena Ústavy SR. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa domnieva, že ju ako celok nie je potrebné meniť. "Netvrdím, že Ústava SR ako základný zákon je dokonalá, že nemôžu byť niektoré jej pasáže vylepšené, ale veľmi by som sa namáhal, keby som chcel rozmeniť na drobné túto všeobecnú tézu," povedal. Šéf SDKÚ-DS má skôr pocit, a podľa neho to ukázal aj čas, že "rozdelenie moci je vybalansované". "Ja sám som s Ústavou SR spokojný a ani v SDKÚ-DS neprebieha diskusia, že by ju bolo treba meniť a už vôbec nie nejako dramaticky," dodal.
Podľa predsedu SMK Pála Csákyho nie je v blízkej budúcnosti potrebné meniť text Ústavy. Doplnil, že taktiež nie je reálne prijať nový text tohto dokumentu, ale v opodstatnených prípadov možno pristúpiť k novelizácii. "Nie som však zástancom častých novelizácií Ústavy SR, uzavrel Csáky.
Ústava tiež určuje trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Na jej základe zákonodarnú moc v SR reprezentuje Národná rada SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nestranné a nezávislé súdy. Jej väčšia časť vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
Predchádzalo tomu prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, následne sa predstavitelia vládnucich strán dohodli na rozdelení federácie. Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky.
O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty - Slovenská republika a Česká republika.
Opozícia ani koalícia nemajú rovnaký názor na zmenu Ústavy SR
Lídri koalície a opozície nemajú rovnaký názor na potrebu novelizácie alebo úplnej zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ KDH je za prijatie novej Ústavy, SNS a ĽS-HZDS presadzujú zásadné úpravy. Najsilnejšia koaličná strana Smer-SD nemá v súčasnosti v úmysle pristúpiť k jej novelizácii a ani v SDKÚ-DS neprebieha žiadna diskusia na túto tému. SMK si myslí, že prijatie úplne nového základného zákona štátu nie je momentálne potrebné.Ako TASR povedal predseda Smeru-SD Robert Fico, Ústava SR už prešla viacerými novelizáciami a v jej terajšej podobe ju považuje za životaschopnú. "Oceňujem, že Ústava SR zakotvuje princíp sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Podľa neho ide o významný dokument, ktorý tvorí základný pilier slovenskej štátnosti. Bez neho by SR nemohla existovať ako samostatný štát. Zdôraznil, že novelizácia tohto dokumentu nie je určite témou nadchádzajúcich dní a ani týždňov. "Ja osobne považujem za najväčší problém zabezpečenie plnenia Ústavy v praxi, a to najmä v oblasti základných práv a slobôd občanov," pripomenul Fico.
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar by chcel v Ústave presadiť rozdelenie Národnej rady Slovenskej republiky na dve komory. Taktiež by v nej rozšíril aj občianske práva a upravil vzťahy medzi štátnymi orgánmi, vzťahy vo vnútri výkonnej moci medzi prezidentom a vládou, ako aj medzi parlamentom a výkonnou mocou. "Bolo by dobré mať aj takzvanú európsku hlavu, teda pravidlá upravujúce vzťahy medzi SR a Európskou úniou," zmienil sa Mečiar. Šéf ĽS-HZDS preferuje jednorazovú novelizáciu Ústavy pred vytvorením novej. "Tým, že Ústava je základným zákonom, jej časté zmeny nie sú vhodné. Stabilita právneho poriadku prináša viac ako malé modernizačné úpravy, vyvolávajúce nestabilitu," spresnil Mečiar.
Predseda SNS Ján Slota pripomenul, že rýchly sled udalostí posledných rokov jednoznačne ukazuje, že Ústava potrebuje zásadné zmeny, ako napríklad ochranu národnej štátnosti. SNS uprednostňuje skôr prijatie novej najvyššej normy, ale v žiadnom prípade by sa nemalo siahať na preambulu, pretože je dokonale vyvážená a vecná.
Slota je za zdôraznenie národného charakteru Ústavy. "V našej Ústave paradoxne máme zakotvenú ochranu menšín, ale chýba nám ochrana slovenského národa, nie je definovaný pojem vlasti ako napríklad v írskej ústave," skonštatoval. Ako pokračoval, v texte chýba tiež odkaz na dodržiavanie a ochranu povojnového usporiadania, teda Trianonskej dohody a Parížskych zmlúv. SNS by chcela doplniť najmä paragrafy na posilnenie vlasteneckého prvku a ochrany štátu.
Líder kresťanských demokratov Pavol Hrušovský si myslí, že je potrebná nová Ústava. "Som presvedčený, že k tomu aj dôjde, samotná aplikačná prax ukázala na takúto nutnosť. Nezabúdajme, že dlhší čas sme členom Európskej únie a iných významných zoskupení a toto nie je podľa KDH dostatočne v Ústave premietnuté. Slovensko si zaslúži modernú Ústavu ako sa patrí mať členovi EÚ," prízvukoval.
Vo vnútri SDKÚ-DS v súčasnosti neprebieha žiadna diskusia, ktorej témou by bola zmena Ústavy SR. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa domnieva, že ju ako celok nie je potrebné meniť. "Netvrdím, že Ústava SR ako základný zákon je dokonalá, že nemôžu byť niektoré jej pasáže vylepšené, ale veľmi by som sa namáhal, keby som chcel rozmeniť na drobné túto všeobecnú tézu," povedal. Šéf SDKÚ-DS má skôr pocit, a podľa neho to ukázal aj čas, že "rozdelenie moci je vybalansované". "Ja sám som s Ústavou SR spokojný a ani v SDKÚ-DS neprebieha diskusia, že by ju bolo treba meniť a už vôbec nie nejako dramaticky," dodal.
Podľa predsedu SMK Pála Csákyho nie je v blízkej budúcnosti potrebné meniť text Ústavy. Doplnil, že taktiež nie je reálne prijať nový text tohto dokumentu, ale v opodstatnených prípadov možno pristúpiť k novelizácii. "Nie som však zástancom častých novelizácií Ústavy SR, uzavrel Csáky.
