Robert Fico dnes predniesol krátku reč pri hrobe Alexandra Dubčeka v bratislavskom Slávičom údolí. (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Premiér Robert Fico dnes počas spomienok na sovietsku okupáciu Československa z roku 1968 kritizoval vojnu v Iraku. Tvrdil, že demokracia sa nedá šíriť "tankmi a lietadlami", rovnako, ako sa Sovietskemu zväzu počas invázie tankmi nepodarilo potlačiť túžbu po slobode.
Na udalosti z augusta 1968 spomínal aj prezident Ivan Gašparovič, vence položili aj lídri opozičných strán. Spomienka sa konala aj v Košiciach.
"Stále to hovorím aj o Iraku a ďalších krajinách, že demokraciu a slobodu jednoducho tankmi nikto neporazí, ani lietadlami ju nevybaví," vyhlásil Fico pred novinármi po tom, čo položil vence k hrobu lídra reformného československého komunistického vedenia Alexandra Dubčeka. Ten tragicky zahynul v roku 1992. Fico sa netají kritikou politiky Spojených štátov najmä v Iraku, odkiaľ jeho vláda stiahla slovenských ženistov.
Prezident Ivan Gašparovič položil vence pri pamätných tabuliach obetí z augusta 1968 v Bratislave. "Neexistoval človek na území Československa, ktorý by s tým (inváziou) súhlasil, pokiaľ nešlo o tých, ktorí boli do toho zainteresovaní," povedal prezident.
Gašparovič si uctil obete pred budovou pošty na Námestí Slovenského národného povstania a pred Právnickou fakultou Univerzity Komenského. Na týchto miestach zomreli na začiatku okupácie 15-ročná študentka Dana Košanová a 16-ročný Peter Legner, obaja boli postrelení.
Spolu s premiérom Ficom sa na obrade zúčastnil aj Dubčekov syn Peter. "Tento deň nemám tak v láske, myslím si, že ani niet prečo. Táto invázia bola tragédiou celého Československa," povedal novinárom. Dubček mladší okupáciu prežil vo vtedajšej Juhoslávii, odkiaľ sa mu podarilo vrátiť až v septembri 1968.
Obete vpádu vojsk si pripomenuli aj v Košiciach. "Košice majú smutný primát, pri postupe vojsk tu zastrelili minimálne sedem ľudí, čo je na Slovensku najviac," povedal predseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov František Bednár.
Vedenie mesta zvažuje aj o zriadení pamätníku obetiam komunizmu a múzea obetí komunizmu. "Zriadenie múzea je veľmi reálne, mohlo by byť v niektorých z bývalých kasární," povedal ČTK viceprimátor mesta Mikuláš Čečko.
Zásah vojsk Sovietskeho zväzu, východného Nemecka, Poľska, Maďarska a Bulharska v noci z 20. na 21. august prerušil vtedajší reformný proces v Československu. Okupačné vojská zabili na území republiky podľa odhadov desiatky ľudí, ďalšie stovky utrpeli zranenia. Namiesto reformného procesu potom nastúpilo obdobie normalizácie, počas ktorého sa Československo stalo jednou z najkonzervatívnejších komunistických krajín v strednej Európe.
"Stále to hovorím aj o Iraku a ďalších krajinách, že demokraciu a slobodu jednoducho tankmi nikto neporazí, ani lietadlami ju nevybaví," vyhlásil Fico pred novinármi po tom, čo položil vence k hrobu lídra reformného československého komunistického vedenia Alexandra Dubčeka. Ten tragicky zahynul v roku 1992. Fico sa netají kritikou politiky Spojených štátov najmä v Iraku, odkiaľ jeho vláda stiahla slovenských ženistov.
Prezident Ivan Gašparovič položil vence pri pamätných tabuliach obetí z augusta 1968 v Bratislave. "Neexistoval človek na území Československa, ktorý by s tým (inváziou) súhlasil, pokiaľ nešlo o tých, ktorí boli do toho zainteresovaní," povedal prezident.
Gašparovič si uctil obete pred budovou pošty na Námestí Slovenského národného povstania a pred Právnickou fakultou Univerzity Komenského. Na týchto miestach zomreli na začiatku okupácie 15-ročná študentka Dana Košanová a 16-ročný Peter Legner, obaja boli postrelení.
Spolu s premiérom Ficom sa na obrade zúčastnil aj Dubčekov syn Peter. "Tento deň nemám tak v láske, myslím si, že ani niet prečo. Táto invázia bola tragédiou celého Československa," povedal novinárom. Dubček mladší okupáciu prežil vo vtedajšej Juhoslávii, odkiaľ sa mu podarilo vrátiť až v septembri 1968.
Obete vpádu vojsk si pripomenuli aj v Košiciach. "Košice majú smutný primát, pri postupe vojsk tu zastrelili minimálne sedem ľudí, čo je na Slovensku najviac," povedal predseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov František Bednár.
Vedenie mesta zvažuje aj o zriadení pamätníku obetiam komunizmu a múzea obetí komunizmu. "Zriadenie múzea je veľmi reálne, mohlo by byť v niektorých z bývalých kasární," povedal ČTK viceprimátor mesta Mikuláš Čečko.
Zásah vojsk Sovietskeho zväzu, východného Nemecka, Poľska, Maďarska a Bulharska v noci z 20. na 21. august prerušil vtedajší reformný proces v Československu. Okupačné vojská zabili na území republiky podľa odhadov desiatky ľudí, ďalšie stovky utrpeli zranenia. Namiesto reformného procesu potom nastúpilo obdobie normalizácie, počas ktorého sa Československo stalo jednou z najkonzervatívnejších komunistických krajín v strednej Európe.
