(Zdroj: TASR)
POPRAD – Doterajší spôsob ochrany prírody naštartoval nielen v Tatranskom národnom parku, ale i na území celého Slovenska rozpad horských smrekových lesov.
Tvrdia to Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP). V chránenom území TANAP-u dnes vysychajú aj tie lesné porasty, ktoré po vetrovej kalamite v novembri 2004 neboli poškodené.
Do novembra 2004 evidovali Štátne lesy TANAP-u v 5. stupni ochrany prírody na území národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u 80 000 m3 lykožrútovej kalamity. V júni 2007 to už bolo 224 000 m3 lykožrútom poškodených stromov. V rokoch 2005 až 2007 podkôrny hmyz, v porovnaní so situáciou pred novembrom 2004, napadol viac ako trojnásobok živých stromov len v najvyššom, 5. stupni ochrany prírody.
V období jarného a práve prebiehajúceho letného rojenia podkôrneho hmyzu, v apríli až júli, odchytili Štátne lesy TANAP-u vyše 200,611 mil. dospelých jedincov lykožrútov. Za rovnaké obdobie minulého roka odchytili Štátne lesy TANAP-u vyše 61,725 mil. lykožrútov a za celý rok 2006 presiahol ich počet 220 mil. kusov. V monitorovacích feromónových lapačoch zachytili lesníci okrem najpočetnejšieho lykožrúta smrekového, ktorý napáda porasty staršie ako 60 rokov aj lykožrúta lesklého, ktorý ničí mladé stromy a kosodrevinu a drevokaza čiarkovaného, ktorý poškodzuje drevo napadnutých stromov. V kalamitnom premnožení sú v súčasnosti už aj lykožrút matný a lykožrút smrečinový, ktorý napáda mladé porasty a lykožrút smrekovcový.
Najhoršia situácia je v ochrannom obvode Tatranská Lomnica, kde lesníci odchytili viac ako 72 mil. lykožrútov. Potvrdili sa aj obavy lesníkov, že lykožrútova kalamita sa nevyhne ani Tichej a Kôprovej doline. Kým vlani v ochrannom obvode Podbanské, kde tieto doliny patria, počas jarného rojenia odchytili takmer 0,79 mil. lykožrútov, v tomto roku za rovnaké obdobie odchytili lesníci 7 mil. jedincov.
Príčinou premnoženia podkôrneho hmyzu je podľa lesníkov nielen zákaz spracovania lykožrútovej kalamity v najvyššom stupni ochrany prírody na základe zákona o ochrane prírody a krajiny, ale aj ponechanie drevnej hmoty bez spracovania po vetrovej kalamite z novembra 2004. Štátna správa ochrany prírody nedovolila po vetrovej kalamite z roku 2004 na území v správe Štátnych lesov TANAP-u spracovať 163 000 m3 a ďalších 419 000 m3 prikázala v území ponechať ako biomasu. V 5. stupni ochrany prírody nepovolila asanovať 224 000 m3 lykožrútom napadnutých stromov. Do 31. júla tak zostalo na území národného parku viac ako 806 000 m3 lykožrútom napadnutého dreva ako potrava pre podkôrny hmyz.
Podľa lesníkov by mala vláda prijať opatrenia na zabezpečenie stability smrekových horských lesov. Inak sa môže stať, že lesy v týchto nadmorských výškach svoje funkcie – pôdoochrannú, vodohospodársku, klimatickú, estetickú, športovú – nebudú schopné plnohodnotne plniť už vo veľmi krátkom čase, informoval hovorca Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel.
Do novembra 2004 evidovali Štátne lesy TANAP-u v 5. stupni ochrany prírody na území národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u 80 000 m3 lykožrútovej kalamity. V júni 2007 to už bolo 224 000 m3 lykožrútom poškodených stromov. V rokoch 2005 až 2007 podkôrny hmyz, v porovnaní so situáciou pred novembrom 2004, napadol viac ako trojnásobok živých stromov len v najvyššom, 5. stupni ochrany prírody.
V období jarného a práve prebiehajúceho letného rojenia podkôrneho hmyzu, v apríli až júli, odchytili Štátne lesy TANAP-u vyše 200,611 mil. dospelých jedincov lykožrútov. Za rovnaké obdobie minulého roka odchytili Štátne lesy TANAP-u vyše 61,725 mil. lykožrútov a za celý rok 2006 presiahol ich počet 220 mil. kusov. V monitorovacích feromónových lapačoch zachytili lesníci okrem najpočetnejšieho lykožrúta smrekového, ktorý napáda porasty staršie ako 60 rokov aj lykožrúta lesklého, ktorý ničí mladé stromy a kosodrevinu a drevokaza čiarkovaného, ktorý poškodzuje drevo napadnutých stromov. V kalamitnom premnožení sú v súčasnosti už aj lykožrút matný a lykožrút smrečinový, ktorý napáda mladé porasty a lykožrút smrekovcový.
Najhoršia situácia je v ochrannom obvode Tatranská Lomnica, kde lesníci odchytili viac ako 72 mil. lykožrútov. Potvrdili sa aj obavy lesníkov, že lykožrútova kalamita sa nevyhne ani Tichej a Kôprovej doline. Kým vlani v ochrannom obvode Podbanské, kde tieto doliny patria, počas jarného rojenia odchytili takmer 0,79 mil. lykožrútov, v tomto roku za rovnaké obdobie odchytili lesníci 7 mil. jedincov.
Príčinou premnoženia podkôrneho hmyzu je podľa lesníkov nielen zákaz spracovania lykožrútovej kalamity v najvyššom stupni ochrany prírody na základe zákona o ochrane prírody a krajiny, ale aj ponechanie drevnej hmoty bez spracovania po vetrovej kalamite z novembra 2004. Štátna správa ochrany prírody nedovolila po vetrovej kalamite z roku 2004 na území v správe Štátnych lesov TANAP-u spracovať 163 000 m3 a ďalších 419 000 m3 prikázala v území ponechať ako biomasu. V 5. stupni ochrany prírody nepovolila asanovať 224 000 m3 lykožrútom napadnutých stromov. Do 31. júla tak zostalo na území národného parku viac ako 806 000 m3 lykožrútom napadnutého dreva ako potrava pre podkôrny hmyz.
Podľa lesníkov by mala vláda prijať opatrenia na zabezpečenie stability smrekových horských lesov. Inak sa môže stať, že lesy v týchto nadmorských výškach svoje funkcie – pôdoochrannú, vodohospodársku, klimatickú, estetickú, športovú – nebudú schopné plnohodnotne plniť už vo veľmi krátkom čase, informoval hovorca Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel.
