NITRA - Agrorezort podniká množstvo opatrení s cieľom zabrániť tomu, aby sa na Slovensko dostal africký mor ošípaných. Toto závažné infekčné ochorenie ošípaných a diviakov sa nedávno objavilo už aj u našich českých susedov. Na piatkovej tlačovej konferencii v Nitre o tom informovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
Prvé výskyty tejto choroby v krajinách EÚ zaznamenali v roku 2014 v Poľsku, potom v pobaltských krajinách, v Rumunsku a na Ukrajine. Choroba nie je prenosná na človeka, no ľudia môžu byť prenášačom tohto ochorenia. Infekcia sa šíri aj prostredníctvom krmiva, slamy, kliešťov či dopravných prostriedkov. Ochorenie je neliečiteľné a smrteľné a v prípade nakazenia ošípanej sa likviduje celý chov, čo znamená veľké ekonomické straty. Vakcinácia neexistuje.
S programom monitorovania afrického moru ošípaných začalo Slovensku už v roku 2014. "Za toto obdobie máme neskutočne veľa vyšetrených diviakov, či už ulovených alebo uhynutých. Len za rok 2016 sme ich vyšetrili viac ako 11-tisíc," povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) Jozef Bíreš. Všetky výsledky vyšetrení boli s negatívnym nálezom.
Veľký pozor dáva ŠVPS SR na mäsové potraviny. Ako upozornil Bíreš, v tepelne neopracovaných výrobkoch, ako je slanina, dokáže vírus prežiť šesť mesiacov, v zmrazenom mäse 1 000 dní a viac. Kontroly robí ŠVPS SR spolu s colnou správou na hraničných prechodoch vo Vyšnom Nemeckom a Čierna nad Tisou. "Ročne konfiškujeme do jednej do dvoch ton batožinových potravín len vo Vyšnom Nemeckom," povedal Bíreš. Z Ukrajiny nepúšťajú na Slovensko žiadne živé ošípané ani bravčové mäso a kontroluje sa aj dezinfekcia kamiónov. Rýchlosť šírenia nákazy je jeden kilometer za jeden mesiac.
Mimoriadne veľké nebezpečenstvo však predstavuje migrácia infikovaných diviakov, ale napríklad aj líšok, ktoré môžu chorobu prenášať. Líšky sa pária v januári - februári, kedy prejdú aj veľké vzdialenosti a nebezpečenstvo bude preto podľa Bíreša v tomto období obzvlášť vysoké. Rovnako sú hrozbou aj havranovité a krkavcovité vtáky či jazvece.
Africký mor ošípaných sa prejavuje vysokou teplotou okolo 40 stupňov Celzia, diviaky strácajú plachosť, ošípané sú apatické a prestávajú prijímať krmivo. Objavujú sa zmeny na koži a do 12 alebo 24 hodín zviera uhynie. Bíreš však upozornil, že existujú aj skryté formy ochorenia, pri ktorých ošípaná vyzerá zdravo, no pritom prenáša chorobu.
V Českej republike sa objavilo toto ochorenie cez leto v okrese Zlín u diviakov. Ako informoval ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy Českej republiky Zbyněk Semerád, pozdĺž diaľnic umiestnili na 32 kilometroch pachové ohradníky, aby diviaky nemigrovali a za ulovenie a odovzdanie diviaka ponúkajú poľovníkom aj finančnú odmenu. "Darí sa nám držať nákazu na území 56 kilometrov štvorcových," uviedol.
"Znie to tak exoticky a vždy sme si mysleli, že takýchto krajín ako je Česká republika, Poľsko, a Slovenská republika sa táto choroba nebude nikdy týkať, ale africký mor ošípaných máme už tesne za hranicami. Nedávno sa nám podarilo chovy hydiny uchrániť pred vtáčou chrípkou a dúfame, že sa nám to podarí aj v prípade afrického moru ošípaných, ktorý ohrozuje Slovensko zo severu, západu, východu, ale aj z juhu," povedala Matečná.
Na pôde Agroinštitútu v Nitre sa momentálne koná konferencia na tému afrického moru ošípaných, na ktorú prišli aj predstavitelia viacerých krajín, v ktorých sa nákaza už objavila.
