BRATISLAVA - Pre všetkých tých, ktorí ešte aspoň v kútiku duše veria, že by k nám mohlo opäť zavítať také príjemné počasie, ako cez nedávne babie leto, máme zlé správy. Podľa meteorológa Pavla Matejoviča prognostické modely už niekoľko dní avizujú, že cez tento víkend k nám prenikne z vysokých zemepisných šírok, až z oblasti severného pólu, veľmi studený, pôvodom morský arktický vzduch. Jeho prílev pocítia najmä obyvatelia horských oblastí severného Slovenska, kde sa môže vytvoriť snehová pokrývka už od nadmorskej výšky 600 m. Výrazne sa však ochladí aj v nižších polohách, kde sa tiež môžu ojedinele vyskytnúť prvé snehové vločky.
Vedci varujú pred šialenými horúčavami: To, čo bolo kedysi rekordom, sa stane teplotným priemerom
"Je to viac pravdepodobné na prelome týždňov niekedy v ranných hodinách na Považí alebo v malokarpatskej oblasti. V nižších polohách sa však bude sneh topiť, pretože teplota neklesne až tak nízko. Morský arktický vzduch sa totiž v prízemnej vrstve zohreje nad teplejším Nórskym a Severným morom," vysvetlil pre Topky Pavel Matejovič.
Teplé leto, skorá zima?
Ako však uviedol, sneženie v októbri aj v nížinách nie je v posledných dvoch-troch desaťročiach až takou raritou. Je zvláštnosťou, že sa vyskytuje po veľmi teplých letách. Napríklad v Bratislave snežilo v roku 1994 po veľmi teplom lete už 7. októbra. Aj v roku 2009 pozorovali sneženie na bratislavskom letisku už 15. októbra. Rekord prvého dňa so snehovou pokrývkou bol zase prekonaný 24. októbra 2003, pričom aj leto 2003 patrilo medzi najteplejšie letá v histórii meteorologických pozorovaní. Na bratislavskej Kolibe napadol sneh aj 29. októbra 2012. V ten istý deň nasnežilo aj na Záhorí.
"Veľmi výrazné ochladenie sa vyskytlo aj vlani v prvej októbrovej pentáde a niektorí pozorovatelia na juhozápadnom Slovensku zaznamenali už 5. októbra námrazové krúpky, ktoré sa tiež považujú za snehové zrážky. Absolútny rekord prvého dátumu sneženia v slovenských nížinách je však zo septembra - v Košiciach sa prvé snehové vločky objavili už 23. septembra v roku 1931. Na horách sa prvé sneženie môže vyskytnúť ešte oveľa skôr. Napríklad v Oravskej Lesnej snežilo v roku 1937 už 2. augusta," dodal odborník.
Na predpovede je ešte privčas
Podľa Pavla Matejoviča si skoré nástupy zimy v októbri, ktoré sú sprevádzané snežením aj v nižších polohách, možno dať so súvislosti so zmenami klímy. Všetky atmosférické procesy totiž nadobúdajú na dynamike. "Teplejší vzduch je okrem toho schopný absorbovať viac vodnej pary, teda aj arktický vzduch z vysokých zemepisných šírok býva vlhkejší, čo sa prejavuje práve snehovými zrážkami. Po skorom nástupe zimy v októbri alebo novembri prichádza často mierna zima, no nie je to vždy pravidlo. Teda ani vpád veľmi studeného vzduchu cez tento víkend ešte automaticky nesignalizuje, že nás čaká tuhá alebo mierna zima," doplnil meteorológ.
Chladno aj po Dušičkách
Stránka imeteo.sk uvádza, že vyhliadky na chladné počasie by mali pokračovať aj po Dušičkách. "Okolo 3. novembra by mal do strednej Európy od severozápadu postúpiť výrazný studený front, za ktorým začne do Európy okolo tlakovej níže so stredom nad Pobaltím prenikať arktický vzduch, vďaka ktorému bude výrazne klesať hranica sneženia. Okolo 3. až 5. novembra by hranica sneženia na našom území mohla poklesnúť na 300 až 500 m n.m.," píše portál. Maximálne denné teploty by nemali prekračovať hranicu +10°C a nočné teploty by mohli v horských dolinách klesať aj k -10°C.
