Prezident Ivan Gašparovič (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Prezident Ivan Gašparovič vetoval spornú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Oznámila to dnes prezidentská kancelária. Proti predlohe, ktorú tak bude musieť opäť prerokovať parlament, protestovali niektoré mimovládne ochranárske organizácie.
Aktivisti kritizovali napríklad údajné posilňovanie právomocí štátnych úradov na úkor občianskych združení. Na úkor ochrany prírody malo byť podľa nich aj nové delenie území podľa stupňov ich ochrany. Zástupcovia vládnych strán naopak tvrdili, že novela ochranu prírody posilní.
Viaceré body zákona, ktorý schválil parlament, však podľa prezidenta môžu byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi, napríklad o prístupe k informáciám a spravodlivosti, či o mokradiach. Prezident sa čiastočne stotožnil s požiadavkou mimovládnych organizácii, aby mali pri rozhodovaní o zásahoch do prírody naďalej práva ako účastníci konania a nie ako zúčastnené osoby, ako to schválili poslanci. Tým by sa totiž obmedzili možnosti verejnosti vplývať na rozhodovanie úradov.
"Podľa správneho poriadku má len účastník konania právo podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu a podať návrh na obnovu konania," zdôvodnil jednu zo svojich výhrad Gašparovič. Navrhol preto úpravu novely tak, aby sa dobrovoľní ochranári mohli naďalej proti rozhodnutiam štátnych úradníkov odvolávať.
Prezident zákonu vytkol aj nedostatočnú ochranu mokradí. Zo zákona podľa neho vypadla povinnosť zachovávať mokrade mimo najprísnejšie chránených území s piatym stupňom ochrany.
V zákone sú podľa Gašparoviča aj technické chyby. V názve zákona nie sú uvedené všetky ostatné zákony, ktorých sa zmeny dotknú. Chýbajú aj prechodné ustanovenia, tvrdil. Tie sú potrebné napríklad na riešenie už začatých sporov, spomenul vo svojom stanovisku prezident.
Prezident naopak nenamietal proti kritizovanému vytváraniu takzvaných podzón v najprísnejšie chránených územiach. V podzónach bude môcť človek zasahovať, hoci budú súčasťou plôch, kde je ľudská pomoc prírode neprípustná.
Už v utorok Gašparovič vrátil parlamentu zmeny v zákone o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov. Poukázal na nezrozumiteľnosť zmien, ktoré by podľa ochranárov otvorili cestu k nelegálnemu obchodovaniu s ohrozenými živočíchmi.
Viaceré body zákona, ktorý schválil parlament, však podľa prezidenta môžu byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi, napríklad o prístupe k informáciám a spravodlivosti, či o mokradiach. Prezident sa čiastočne stotožnil s požiadavkou mimovládnych organizácii, aby mali pri rozhodovaní o zásahoch do prírody naďalej práva ako účastníci konania a nie ako zúčastnené osoby, ako to schválili poslanci. Tým by sa totiž obmedzili možnosti verejnosti vplývať na rozhodovanie úradov.
"Podľa správneho poriadku má len účastník konania právo podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu a podať návrh na obnovu konania," zdôvodnil jednu zo svojich výhrad Gašparovič. Navrhol preto úpravu novely tak, aby sa dobrovoľní ochranári mohli naďalej proti rozhodnutiam štátnych úradníkov odvolávať.
Prezident zákonu vytkol aj nedostatočnú ochranu mokradí. Zo zákona podľa neho vypadla povinnosť zachovávať mokrade mimo najprísnejšie chránených území s piatym stupňom ochrany.
V zákone sú podľa Gašparoviča aj technické chyby. V názve zákona nie sú uvedené všetky ostatné zákony, ktorých sa zmeny dotknú. Chýbajú aj prechodné ustanovenia, tvrdil. Tie sú potrebné napríklad na riešenie už začatých sporov, spomenul vo svojom stanovisku prezident.
Prezident naopak nenamietal proti kritizovanému vytváraniu takzvaných podzón v najprísnejšie chránených územiach. V podzónach bude môcť človek zasahovať, hoci budú súčasťou plôch, kde je ľudská pomoc prírode neprípustná.
Už v utorok Gašparovič vrátil parlamentu zmeny v zákone o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov. Poukázal na nezrozumiteľnosť zmien, ktoré by podľa ochranárov otvorili cestu k nelegálnemu obchodovaniu s ohrozenými živočíchmi.
