Bratislava sa musí pripraviť na to, že v tomto storočí bude patriť k najstarším mestským populáciám na Slovensku, ale aj širšieho stredoeurópskeho priestoru. Je to jeden zo záverov Štúdie demografického potenciálu Bratislavy do roku 2050. Tú pre hlavné mesto vypracovalo Výskumné demografické centrum pri Infostate, dnes podvečer ju predstavia v Zrkadlovej sieni bratislavského Primaciálneho paláca.
Bratislava by mala naďalej ťažiť z migrácie, mal by sa zvyšovať počet detí narodených jednej matke a tiež by sa mal zvyšovať vek pri úmrtí. Mesto však napriek tomu bude čeliť demografickému starnutiu a prirodzenému, neskôr i celkovému úbytku obyvateľstva.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal na dnešnej tlačovej konferencii priblížil, že počet seniorov v populácii sa výrazne zvýši a naopak výrazne poklesne počet produktívneho obyvateľstva. "Zdvojnásobí sa počet seniorov. V roku 2050 bude počet seniorov tvoriť až 30 percent obyvateľov Bratislavy a zvýši sa počet seniorov v najvyššom veku, a to je 80 rokov a viac, až na celkovo osem percent," spresnil.
Takýto stav bude mať závažné dosahy na chod a fungovanie mesta. Prejaví sa to vo všetkých oblastiach verejného života od trhu práce, cez sociálne výdavky až po služby a infraštruktúru. "Ak tomuto stavu nebudeme čeliť, tak Bratislave hrozí, že ako hlavné mesto bude upadať na význame a atraktivite pre nové generácie," podotkol primátor. Jedným z riešení môže byť aj výstavba mestských nájomných bytov pre mladých ľudí. "Hlavné mesto však nevie stavať nájomné byty, pretože nemá stavebný úrad a mestské časti nájomné byty nechcú, lebo sú im bližšie záujmy lokálnej komunity ako záujmy Bratislavy," priblížil Nesrovnal.
Bratislava eviduje problémy aj v oblasti školstva či sociálnych služieb. "Na území mesta je asi päť školských systémov a sociálnych služieb," uviedol primátor. Ak chce Bratislava čeliť záverom štúdie a riešiť aj tieto problémy, musí podľa neho modernizovať a efektivizovať. "Znamená to vyriešiť otázku jednotného urbanistického rozvoja mesta, koncepčného vzdelávania mladých ľudí, koncepciu sociálnych služieb, aby Bratislava dostala nástroje, ktorými svoju víziu uplatní," vysvetlil Nesrovnal.
Odpoveďou na tieto prognózy môže byť podľa mesta len ďalší nárast opatrovateľských služieb v prirodzenom prostredí seniora (mestské časti) a zriaďovanie „kamenných“ zariadení pre seniorov či zariadení opatrovateľskej služby (hlavné mesto). V územnoplánovacom procese je zas nevyhnutné brať do úvahy a riešiť nárast avizovaných potrieb v oblasti infraštruktúry a služieb, najmä špeciálnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Aktuálne výzvy predstavujú aj v štúdii uvádzané možnosti manažovania populačného vývoja - kvalita bývania, zlepšenie dopravy, „family-friendly“ opatrenia či ekologizácia. V oblasti územného plánovania je podľa mesta nevyhnutné navrhnúť a schváliť najmä dlhodobú stratégiu územného rozvoja mesta.
