BRATISLAVA – Ako na tom bude Slovenská republika o 20 až 30 rokov určite nie je ľahké. Pre Slovensko to zatiaľ nevyzerá priaznivo. Naša krajina je prestarnutá a priemerný vek Slovákov stúpne v najbližších dvoch desaťročiach na 50 rokov.
Na tieto otázky odpovedali v relácii rádia Slovensko Veda.sk prognostička Slovenskej akadémie vied doktorka Martina Lubyová a docent Ľuboš Jurík z Katedry krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Slovensko bude prestarnuté
Pokiaľ sa snažíte spraviť nejakú prognózu, nemôžete sa pozerať len na Slovensko a na jednu disciplínu, všetko je totiž komplexne prepojené. "Nedá sa skúmať izolovane len jedna vec. My skúmame niečo, čo sa dnes nazýva globálne megatrendy. To sú vlastne tie vývojové tendencie, niečo ako vzorce, teda ako sa bude vyvíjať budúcnosť. No tie trendy už nie sú osamotené, ale sú spojené do obrovských komplexných javov, ktoré na seba vzájomne pôsobia," povedala Lubyová.
Ľudia o megatrendy záujem majú. Slovensko je však malá krajina a nemôže si dovoliť ovplyvniť globálny vývoj tak, ako si to môže dovoliť Čína či iné veľké krajiny. Prognózy hovoria o tom, že Slovensko bude v najbližších desaťročiach čeliť najmä poklesu počtu populácie a starnutiu, čo ovplyvní kvalitu života obyvateľov zásadným spôsobom.
"Podľa demografickej prognózy, ktorú sme vypracovali na Prognostickom ústave SAV, v spolupráci s partnermi, počet obyvateľov Slovenska zatiaľ ešte rastie a bude rásť, a to asi tak, že sa vyšplhá na 5,55 milióna. Teraz nás je okolo 5,42 milióna, a ten počet bude kulminovať medzi rokmi 2025 a 2030. Potom však začne klesať a niekoľko storočí už bude len klesať. V roku 2060 by nás malo byť už len tesne okolo 5 miliónov. K starnutiu to tiež nevyzerá dobre – v súčasnosti máme priemerný vek okolo 40 rokov, v roku 2060 to bude 50 rokov. Čaká nás veľmi intenzívne starnutie, sme na tom takmer najhoršie z celej EÚ, lebo z takmer najmladšej krajiny, ktorou sme teraz, sme tretí po Írsku a Cypre, sa staneme takmer najstaršou. Za nami by malo byť už len Portugalsko," povedala Martina Lubyová.
Pri poklese populácie stráca svoj potenciál aj ekonomika
Slovensko momentálne nedosahuje ani priemernú úroveň čistej miery reprodukcie, čo znamená 2,1 dieťaťa na jednu ženu. V súčasnosti je to približne 1,5 dieťaťa. S tým súvisí aj trh práce. Pri poklese populácie bude aj ekonomika bude strácať svoj potenciál. "Existujú dva také protichodné smery. Jednak tej populácie bude menej, bude aj menej ľudí, ktorí budú pracovať a bude viac starších. Na druhej strane ten trh práce sa bude vyvíjať pod vplyvom digitalizácie a technológií takým spôsobom, že bude absolvovať menej ľudskej práce. Tieto dve tendencie budú pôsobiť proti sebe a bude záležať na tom, do akej miery sa navzájom vyrovnajú," pokračovala Lubyová.
Pozitívum je však v atraktívnosti našej krajiny, a práve tá by mohla tieto predpovede do budúcna pozitívne ovplyvniť. "Slovensko má určitý potenciál, ktorý nie je možné vidieť v tých demografických modeloch hodnotenia, a to je atraktívnosť krajiny. Na Slovensko sa začínajú sťahovať niektorí ľudia z krajín, ktoré sú ohrozené – napríklad z pobrežných oblastí Anglicka a majú záujem si tu zakúpiť dom, nehnuteľnosť. Ide o to, aby sme si našu krajinu udržali aspoň v takom stave, ako je dnes," dodal Ľuboš Jurík.
Globálne sme však na tom lepšie
Existuje celkovo jedenásť skupín megatrendov, z ktorých nie všetky sú až také dôležité pre Slovákov. "Pre nás je z hľadiska prírodných zdrojov najdôležitejšia voda a biodiverzita, teda rozmanitosť a v sociálnej oblasti sú to ľudské zdroje, teda my sami Slováci. Musíme byť dobre vzdelaní a dávať pozor na to, aby sme neboli prestarnutí," hovorí prognostička SAV.
"Nie je nám až tak zle, záleží na tom, s kým sa porovnávame, s kým sedíme pri káve a s kým sme v Európskej únii,“ myslí si Lubyová. "Keď sa pozeráme na EÚ, tak samozrejme zaostávame za parametrami, nachádzame sa niekde väčšinou v priemere, alebo pod priemerom. Keď sa obzrieme na rozvojový svet, tak sme na tom, samozrejme, výborne."
Podľa indexu ´Better life index´, ktorý vypracúva OECD zaberá Slovensko v rámci kvality života stredné priečky. "V roku 2015 sme boli v tomto rebríčku na 24. mieste a organizácia má 36 krajín. Potom je niečo, čo sa nazýva index ľudského rozvoja, to je globálny index, ktorý sa robí na celý svet. Robí ho OSN a tam sa zo 188 krajín nachádzame okolo 30. priečky,“ tvrdí Lubyová. „Globálne to znamená, že Slovensko je na tom relatívne dobre.“
Lubyová ďalej vyzdvihla aj fakt, že ľudí od nepamäti fascinovali predpovede a vždy ich lákalo poznanie, čo sa raz stane a ako sa do budúcna správne rozhodovať. Je to totiž jediná dimenzia, ktorú my nevieme zmyslovo zachytiť, vnímať alebo merať.
Otázkou ostáva, čo trápi Slovákov viac – politika, ekonomika, demografia alebo ochrana životného prostredia. "Ja si myslím, že všetky tie témy súvisia. Mnohí ľudia, keď chcú pretvárať krajinu tak hovoria o tom, že skúsme vrátiť tú krajinu do nejakého lepšieho stavu, ktorý bol kedysi. Keď si zoberieme demografiu, obec ktorá má dnes 4000 obyvateľov, mala kedysi 200 a tá demografia určovala tvár krajiny, jej využitie, jej celkový obraz. Pokiaľ sa vrátime celkom naspäť, tak krajina bola kedysi veľký významný prvok. Mestá Mezopotámie či Indie sa stavali inak. Keby sme sa z toho poučili, dnes by možno aj naše mestá vyzerali ináč," vyjadril sa Jurík.
Krajiny by sa vraj mali pretvárať na vzor mesta špongie, lebo ekonomika brzdí rozvoj krajiny. Dnes je mnoho miest postihnutých fetišom biznisu, je to odraz ekonomickej a demografickej situácie. "Ľudia potrebujú bývať, zaberajú miesto na bývanie, napríklad tie zúfalé štvrte v Rio de Janeire či iných krajinách, a potom sú krajiny, kde ekonomika je na úplne inej úrovni, ako napríklad Švajčiarsko či Nórsko. Slovensko je niekde medzitým. Máme krásnu krajinu a zatiaľ tá ekonomika sa ju snaží nejakým spôsobom premeniť. Nové trendy, ekonomické aj demografické, za posledných desať rokov na to veľmi vplývajú. Ekonomika určuje kam vlastne môžeme ísť," dodáva Jurík.
