Pavol Hrušovský
BRATISLAVA - Opozičné Kresťansko-demokratické hnutie sa chce po vyčerpávajúcom súboji o predsednícku stoličku začať venovať príčinám svojej klesajúcej popularity.
Hoci predseda hnutia Pavol Hrušovský zdôrazňuje, že jeho najbližšími partnermi zostávajú SDKÚ-DS a SMK, netají sa ani tým, že strana by mala uvažovať o spôsobe, ako prebrať voličov vládnej SNS Jána Slotu. Staronový predseda KDH to povedal v rozhovore s ČTK.
Priaznivcom Slotovej SNS by podľa Hrušovského bolo potrebné ponúknuť inú verziu národnej a vlasteneckej politiky. KDH sa pritom podľa svojho predsedu nechce uchýliť k vulgárnym útokom na národnostné menšiny, ale zaujať napríklad ochranou slovenských záujmov na pôde Európskej únie. "Čaká nás tu veľmi náročná cesta vysvetľovať ľuďom pravú tvár národnej politiky," tvrdil predseda KDH.
"Viem, že to nebude jednoduché," dodal s odkazom na nedávnu iniciatívu kresťanských demokratov presadiť v parlamente deklaráciu daňovej suverenity od EÚ, ktorá podľa neho viacerým voličom nebola príliš zrozumiteľná.
"Ja sa netajím tým, že v niektorých programových veciach sa naše predstavy (so SNS) zhodujú," uviedol predseda KDH, ktorý si so šéfom SNS Slotom tyká, hoci tvrdí, že ich vzťah je skôr ľudský ako politický.
Signály SNS vysielal v minulosti aj Hrušovského stranícky súper Vladimír Palko, ktorý naznačil, že si vo vzdialenej budúcnosti vie predstaviť splynutie oboch strán. Šéf národniarov Slota zas začiatkom roka naznačil, že by KDH mohlo byť štvrtým členom súčasnej vládnej trojky Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS.
Preferencie KDH sa podľa posledných prieskumov pohybujú medzi siedmimi a ôsmimi percentami, vládna SNS v anketách dosahuje popularitu nad desať percent. Hrušovský pripustil, že KDH pravdepodobne oslabili povolebné trenice v strane, ktoré čiastočne ešte pretrvávajú. "To napätie v hnutí bolo veľké (...) Myslím, že je treba nejaký čas, aby vychladli emócie," dodal.
Hrušovského protikandidát zo snemu KDH Palko po svojej prehre odmietol post podpredsedu. Predseda KDH tvrdí, že mu stále ponúka spoluprácu do budúcnosti.
Napriek tomu, že Hrušovský má povesť politika viac náchylného kompromisom so stranami súčasnej vládnej koalície, poprel, že by sa jeho strana v tomto volebnom období uchádzala o spoluprácu s niektorou z nich. "Túto tému považujem za skončenú momentom podpísania koaličnej zmluvy týmito tromi politickými stranami," povedal.
Od ďalších opozičných strán SDKÚ-DS a SMK sa chce KDH podľa Hrušovského tiež odlišovať dôrazom na rodinu a kresťanské hodnoty. Šéf KDH však odmietol, že by jeho strana mala byť v ekonomickej oblasti od strany expremiéra Mikuláša Dzurindu viac "naľavo". "Nie mierne naľavo, viac možno solidárnejší," tvrdil.
SMK zas varoval pred prípadným otváraním témy autonómie. "Ak by Strana maďarskej koalície uskutočňovala politiku, ktorá by bola politikou ohrozenia zvrchovanosti územia Slovenskej republiky, že by nedajbože ich oficiálnou líniou bola autonómia južného Slovenska, tak pre Kresťanskodemokratické hnutie takáto spolupráca je neprijateľná," uzavrel.
Priaznivcom Slotovej SNS by podľa Hrušovského bolo potrebné ponúknuť inú verziu národnej a vlasteneckej politiky. KDH sa pritom podľa svojho predsedu nechce uchýliť k vulgárnym útokom na národnostné menšiny, ale zaujať napríklad ochranou slovenských záujmov na pôde Európskej únie. "Čaká nás tu veľmi náročná cesta vysvetľovať ľuďom pravú tvár národnej politiky," tvrdil predseda KDH.
"Viem, že to nebude jednoduché," dodal s odkazom na nedávnu iniciatívu kresťanských demokratov presadiť v parlamente deklaráciu daňovej suverenity od EÚ, ktorá podľa neho viacerým voličom nebola príliš zrozumiteľná.
"Ja sa netajím tým, že v niektorých programových veciach sa naše predstavy (so SNS) zhodujú," uviedol predseda KDH, ktorý si so šéfom SNS Slotom tyká, hoci tvrdí, že ich vzťah je skôr ľudský ako politický.
Signály SNS vysielal v minulosti aj Hrušovského stranícky súper Vladimír Palko, ktorý naznačil, že si vo vzdialenej budúcnosti vie predstaviť splynutie oboch strán. Šéf národniarov Slota zas začiatkom roka naznačil, že by KDH mohlo byť štvrtým členom súčasnej vládnej trojky Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS.
Preferencie KDH sa podľa posledných prieskumov pohybujú medzi siedmimi a ôsmimi percentami, vládna SNS v anketách dosahuje popularitu nad desať percent. Hrušovský pripustil, že KDH pravdepodobne oslabili povolebné trenice v strane, ktoré čiastočne ešte pretrvávajú. "To napätie v hnutí bolo veľké (...) Myslím, že je treba nejaký čas, aby vychladli emócie," dodal.
Hrušovského protikandidát zo snemu KDH Palko po svojej prehre odmietol post podpredsedu. Predseda KDH tvrdí, že mu stále ponúka spoluprácu do budúcnosti.
Napriek tomu, že Hrušovský má povesť politika viac náchylného kompromisom so stranami súčasnej vládnej koalície, poprel, že by sa jeho strana v tomto volebnom období uchádzala o spoluprácu s niektorou z nich. "Túto tému považujem za skončenú momentom podpísania koaličnej zmluvy týmito tromi politickými stranami," povedal.
Od ďalších opozičných strán SDKÚ-DS a SMK sa chce KDH podľa Hrušovského tiež odlišovať dôrazom na rodinu a kresťanské hodnoty. Šéf KDH však odmietol, že by jeho strana mala byť v ekonomickej oblasti od strany expremiéra Mikuláša Dzurindu viac "naľavo". "Nie mierne naľavo, viac možno solidárnejší," tvrdil.
SMK zas varoval pred prípadným otváraním témy autonómie. "Ak by Strana maďarskej koalície uskutočňovala politiku, ktorá by bola politikou ohrozenia zvrchovanosti územia Slovenskej republiky, že by nedajbože ich oficiálnou líniou bola autonómia južného Slovenska, tak pre Kresťanskodemokratické hnutie takáto spolupráca je neprijateľná," uzavrel.