BRATISLAVA/KÁTHMANDU - Predtým, ako si horolezec dovolí siahnuť na vrchol najvyššej hory sveta, musí sa pokloniť himalájskym bohom, aby mu pri výstupe boli naklonení. Výstup slovenského horolezca Vlada Štrbu na Everest bol od začiatku poznačený nepriazňou osudu. Prvýkrát ho zradili podmienky výstupu, druhýkrát vlastná túžba. Bohovia ho sklamali.
Keď Vlado Štrba pred rokom poskytol rozhovor Topkám, bol ešte plný nadšenia. Vystúpiť na Everest bolo jeho životným snom. Navyše, s kolegom Zolom Pálom mal v pláne dostať sa na „strechu sveta“ Boningtonovou cestou, čo sa takmer 30 dlhých rokov nepodarilo žiadnemu Slovákovi. Hory však majú vlastné zákony a dvojici horolezcov minulý rok výstup zmarila lavína. Športovci sa preto plánovali tento rok vrátiť a osobný rekord zdolať.
Spoveď šerpov, ktorí zachránili slovenských horolezcov: FOTO zranenia, emotívny odkaz domov!
„Od začiatku mi bolo jasné, že ak pôjdem naozaj hore, tak bez kyslíka, bez výškových nosičov a isto nie klasickou cestou cez Južné sedlo. Posledných dvadsať rokov som v tichosti obdivoval Boningtonovu cestu a jeho jasnú líniu,“ prezradil nám vtedy v rozhovore Vlado Štrba. „Vedeli sme, že budeme asi musieť ísť aj na úplnú hranu možného a realizovateľného, že úspech v stene bude veľmi náročný,“ dodal.
Pokus o druhý výstup
Štrba bol odhodlaný výstup dokončiť. Po návrate z neúspešnej expedície to nemal ľahké. Bojoval s predsudkami aj kritikou. Viacerí mu vyčítali, že nemal dostatok horolezeckých skúseností na Boningtonovu cestu. Napriek tomu sa chcel vrátiť a výstup dokončiť bez Pála, ktorý s ním tento rok vystupovať nemohol. Ani teraz mu však šťastie neprialo. Zola Pála nahradil na oficiálnom výstupovom povolení inou trasou najlepší švajčiarsky horolezec Ueli Steck – paradoxom je, že obaja muži nešťastne zahynuli a rozhodnutím si podpísali ortieľ smrti. Steck zomrel počas prípravy na výstup na Mount Everest a Štrba pod vrcholom.
„Kyslík som nikdy nepoužíval a ani sa nechystám. Keď vystúpite s kyslíkom na vrchol Everestu, s jeho použitím sa vlastne fyziologicky nachádzate niekde vo výške 6 500 metrov a nie v 8 848 metroch,“ povedal nám pred rokom Štrba. Aj tento rok vystupoval bez kyslíka, ale na Boningtonovu cestu ho nepustilo počasie. A tak sa aspoň vybral na Everest tzv. normálkou, teda bežnou výstupovou trasou úplne sám.
Necelých sto metrov od vytúženého sna
O tom, čo všetko sa hore odohralo, možno už len polemizovať. Podľa informácií, ktoré Topkám poskytol priateľ Vlada Štrbu Michal Novota, sa slovenský športovec nestihol otočiť pod vrcholom včas a doplatil na zdravotné komplikácie spôsobené výškou a zimou. Štrbovi sa podarilo dostať až na predvrchol Mount Everestu vo výške 8 749 metrov. Od vrcholu ho teda delilo už „len“ 99 metrov.
Pod vrcholom sa s horolezcom spojil cez satelitný telefón aj Slovák Ján Madarás. Nielen ústne, ale aj zaslanými textovými správami ho viacerí horolezci vyzývali, aby sa vrátil a zmobilizoval všetky sily napriek vyčerpaniu. Všetci tušili, že na návrat už môže byť neskoro. V „zóne smrti“ (vo výške okolo 7 900 metrov) totiž Štrba strávil príliš veľa času. Viac, ako odporúčajú šerpovia aj lekári.
Jedna noc tam hore a späť, hovorieval
„Posledná komunikácia s ním bola útržkovitá a zväčša sprostredkovaná,“ komentoval tragickú udalosť Novota. Signál bol slabý a celá komunikácia mala prevažne technický charakter. Nebol čas na veľké emócie, pretože išlo o záchranu života. Keď hory zahalila tma, Nepálci so Štrbom stratili kontakt a na pomoc sa mu vydala skupina šerpov s kyslíkovou fľašou. Slováka sa im napokon podarilo nájsť a evakuovať ho do štvrtého výškového tábora na úrovni 8 400 metrov s ťažkými omrzlinami. V zóne smrti sa nachádzal už tretí deň a vzhľadom na jeho zdravotný stav už nebolo možné zostúpiť nižšie. Na tomto mieste náš horolezec vydýchol naposledy.
Po smrti milovníka hôr sa začalo vynárať množstvo nezodpovedaných otázok. Prečo pokračoval až k vrcholu a neotočil sa späť? Prečo sa čas výstupu predĺžil? Mohol sa vrátiť do štvrtého tábora a pokračovať hore na druhý deň? Podľa slov Novotu sa o dá o zlých alebo dobrých rozhodnutiach už len polemizovať. Nikto totiž nevie, ako vyzerali posledné hodiny pod vrcholom.
Smrť mohla mať niekoľko príčin
Jednou z možností, prečo trval výstup pridlho, je množstvo horolezcov, ktorí sa na komerčnej výstupovej trase „tlačia“ k vrcholu. Na ceste je tak neraz pretlak ľudí, ktorí zápasia s časom a podmienkami v zóne smrti. Možno musel Štrba čakať, kým sa dostane na rad. „Druhou príčinou mohlo byť iracionálne rozhodnutie a silná motivácia dosiahnuť vrchol,“ uvažuje Novota, ktorý vplyv extrémnej nadmorskej výšky na ľudské telo pocítil aj na vlastnej koži. „Mozog vtedy nepracuje dobre,“ dodal na margo zníženého prísunu kyslíka. Hoci Štrbovi výstup na vrchol sami Nepálci neodporúčali, tvrdohlavo sa naň vybral po dvoch dňoch pobytu v zóne smrti.
„Zodpovednejšieho horolezca som ale nepoznal,“ smutne podotkol Novota. O výstupoch, ktoré prekonávajú hranice a možnosti ľudského tela, sa zvykol vyjadrovať: „Jedna noc hore a musíme sa vrátiť.“ Ako nám Novota tiež prezradil, o expedícii „Everest Hard Way“ sa vyjadroval ako o svojej poslednej. Na Everest sa už viac vrátiť neplánoval, ale chcel sa pozrieť, ako vyzerá svet zvrchu a výstup dokončiť.
Štrbova smrť zasiahla nielen jeho rodinu, priateľov a známych, ale aj celé Slovensko. Tragický scenár nikto nečakal. Kým horolezcova duša „vyletela vyššie nad Everest“ a opustila tento svet, stihol si v tábore vypočuť posledné slová, ktoré mu tesne pred smrťou adresovala rodina. Momentálne sa jeho blízki snažia vybaviť transport tela zo zóny smrti dolu a následne domov na Slovensko, čo môže byť komplikované.
Najtragickejší víkend na Evereste
Podľa najnovšej bilancie zomreli cez víkend na Mount Evereste štyria horolezci - okrem Slováka aj Američan, Austrálčan a Ind. Podľa agentúry AFP išlo o jeden z najtragickejších víkendov na najvyššej hore sveta od lavíny v roku 2015, ktorá zabila 18 ľudí.
Američan Roland Yearwood zahynul v rovnakej nebezpečnej oblasti, takzvanej zóne smrti, ako Štrba. Podľa agentúry Reuters prišiel o život v nedeľu. Päťdesiatštyriročný Austrálčan Francesco Enrico Marchetti zrejme prekonal výšku 7 500 metrov, ale zomrel na tibetskej strane 8 848 metrov vysokej hory pri pokuse o zostup. Smrť ho zastihla rovnako v nedeľu.
Hľadaný Ind Ravi Kumar bol nezvestných od soboty. Kontakt s ním bol prerušený krátko po tom, čo dosiahol vrchol Mount Everestu. Jeho nepálsky sprievodca bol nájdený v bezvedomí a s ťažkými omrzlinami v tábore vo výške tesne pod 8 000 metrami. Po Indovi pátrali traja šerpovia, ktorých vrtuľníkom prepravili do druhého výškového tábora. Telo Kumara identifikovali asi 200 metrov od cesty, kam pravdepodobne spadol, ale museli ho nechať na mieste, pretože transport do základného tábora nebol v ich silách.
