BRATISLAVA - Nedávno svet obletela smutná správa o úmrtí 16-ročného tínedžera, ktorý holdoval kofeínovým nápojom. Viacerí sa po prečítaní správy pozastavili nad vlastným životným štýlom. Kofeín pijeme nielen v káve, ale aj v množstve iných nápojov, ktoré s ňou kombinujeme. Na to, kedy môže byť známy životabudič nebezpečný, sme sa spýtali špičkových slovenských vedcov z Univerzity Komenského.
Davis Cripe (†16) z Južnej Karolíny mal deň ako každý iný, len s jediným rozdielom. V škole ho čakal ťažký deň, možno noc predtým prehýril s kamarátmi a necítil sa byť vo svojej koži. Nedostatok energie mu mali vynahradiť sladké nápoje s vysokým obsahom kofeínu. Deň začal kávou z McDonald’s, potom do seba nalial presladený drink z Mountain Dew a vzápätí zahnal smäd energetickým nápojom. Po dvoch hodinách od prvej rannej kávy tínedžer skolaboval – mladíkovo srdce beznádejne zlyhalo, tvrdia americkí odborníci.
Keď srdcu nechutí
Kávu si vie počas dňa odoprieť málokto z nás. Súčasný trend pitia energetických nápojov príjem kofeínu ešte viac zvyšuje. Hoci má kofeín veľa prospešných účinkov, argumenty odborníkov vás prinútia uvažovať aj o negatívach. Podľa slovenského farmakológa Jána Klimasa, vedúceho Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, môže vysoká dávka kofeínu skonzumovaná v krátkom čase spôsobiť problémy so srdcom. Do hry však vstupujú aj individuálne zdravotné faktory.
Orava sa pýši slovenským unikátom: Múzeum kávy nám môže závidieť celý svet
„Smrť z predávkovania kofeínom sa najčastejšie spája so srdcovými príhodami ako dysrytmie a komorové fibrilácie, niekedy sa objavujú epileptické záchvaty. Väčšinou sú na predávkovanie kofeínom náchylnejšie staršie osoby, respektíve chorí ľudia a ženy častejšie ako muži,“ spresňuje Klimas. O predávkovanie kofeínom v tabletách sa niekedy pokúšajú aj ľudia, ktorí si chcú siahnuť na život. Ak sa niekto kofeínom predávkuje náhodne, bez zámeru, neznamená to ešte riziko smrti. Úmrtie je v takomto prípade extrémne výnimočným javom, v pozadí ktorého môže stáť nediagnostikované ochorenie alebo súčasné užitie liekov, či návykových látok, vysvetľuje odborník.
Maximálne 400 miligramov
Bezpečným limitom je konzumácia 400 miligramov kofeínu za deň, zhodujú sa experti. „U zdravých ľudí sa nepredpokladajú nežiaduce účinky, u tehotných žien je limit 300 miligramov za deň. U detí a adolescentov literatúra uvádza bezpečnú dávku do 2,5 miligramu na kilogram hmotnosti tela za deň (deti a adolescenti majú iný metabolizmus ako dospelí, preto sa dávka prepočítava na hmotnosť organizmu),“ spresňuje farmakológ.
Dve tváre kofeínu
„Vypiť štyri až päť šálok kávy denne sa spája s celkovou nižšou úmrtnosťou,“ dopĺňa Július Hodosy z Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského. „Milovníci kávy majú o 12 až 15 percent nižšie riziko úmrtia na kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, úrazy, cukrovku a infekcie. V prípade porážky majú kávičkári až 30-percentnú výhodu. Keď sa pozrieme na úmrtnosť na rakovinu, u kávičkárov je riziko o niečo vyššie ako pri bežnej populácii, ale len o približne štyri percentá (a aj to iba vtedy, ak pijú viac ako štyri kávy denne),“ ozrejmuje expert na kofeín. Vedci však zatiaľ nevedia, či do štatistiky úmrtnosti a zdravia nevstupujú aj iné látky ako kofeín. V tejto súvislosti sú účinky kofeínu do určitej miery stále záhadou.
Podľa Hodosyho dokáže šálka kávy v tele uvoľňovať stimulačné látky v centrálnej nervovej sústave, vďaka čomu má osviežujúci účinok. Krátkodobo však môže zvýšiť aj krvný tlak (najmä u ľudí, ktorí nie sú zvyknutí piť kávu), čo nemusí byť spôsobené len kofeínom, ale aj inými látkami nachádzajúcimi sa v káve (ale tiež v čajoch).
„Účinok kofeínu je závislý najmä na dávke. Množstvo od 30 do 300 miligramov napríklad zlepšuje reakčné časy, bdelosť, schopnosť učenia a rozhodovania. Keď sme pozornejší, robíme aj menej chýb,“ objasňuje vedec. „Kofeín má aj analgetické účinky. Môže pomôcť pacientom s bolesťami hlavy, resp. migrénami, u ktorých tieto symptómy zmierňuje. Pravdepodobne znižuje aj riziko Parkinsonovej choroby, s výnimkou žien, ktoré sú po menopauze a zároveň berú hormonálnu liečbu. U nich totiž riziko, naopak, zvyšuje,“ dopĺňa.
Vysoké dávky kofeínu skonzumované v krátkom čase môžu vyvolať búšenie srdca, vysoký krvný tlak a s tým súvisiace ťažkosti – bolesti na hrudníku, pocit na vracanie, krútenie či bolesti hlavy, varuje odborník. Kto pije viac kávy, pravdepodobne aj častejšie močí, pretože kofeín má tiež diuretický účinok. Vedľajším účinkom teda môže byť aj dehydratácia, preto sa ku káve odporúča piť aj vodu alebo minerálku.
Niektorým chýba „kofeínový enzým“
Nadmerné účinky užívania kofeínu zahŕňajú búšenia srdca, tras, tŕpnutie, agitáciu a žalúdočné ťažkosti. V niektorých prípadoch aj arytmie, nedokrvenosť niektorých orgánov, a teda aj nižšie okysličenie tkanív a z toho prameniace kŕče, či dokonca halucinácie. Podľa slov Hodosyho existujú aj ľudia so špecifickou genetickou poruchou, ktorým chýba enzým na spracovanie kofeínu a problémy pociťujú po každom vypití kávy aj pri nižších dávkach. Títo ľudia by sa mali káve radšej vyhýbať, alebo ju piť len vo veľmi malých množstvách.
„Aj ako lekár urgentného príjmu môžem povedať, že zažívame boom mladých ľudí, ktorí v snahe zvládať pracovné zaťaženie a stres kombinujú kávu, čierne čaje a energetické nápoje na striedačku. Potom ambulancie navštevujú s vyššie uvedenými ťažkosťami. Ani u adolescentov zrejme nebude situácia najružovejšia. Príjem nekontrolovaného množstva kofeínu v podobe sladených a energetických nápojov môže viesť k zdravotným problémom,“ vyjadril sa na margo prípadu mladíka z Ameriky fundovaný slovenský odborník. Súčasne však podotkol, že kto pije kávu so zdravou mierou, o svoje srdce sa nemusí obávať.
