Prítomnosť irackých vojakov u nás schválil slovenský parlament.
BRATISLAVA - Irackí policajti budú môcť o niekoľko mesiacov prísť na výcvik na Slovensko. Ich prítomnosť na slovenskom území dnes schválil parlament.
Vláda Roberta Fica vo februári stiahla z Iraku takmer celú ženijnú jednotku, ohlásila však, že Slovensko sa bude podieľať na výcviku tamojších síl. Irackí vojenskí policajti sa už školili na Slovensku aj v minulosti.
Slovenskí vojaci by mali Iračanov cvičiť asi dva mesiace v druhej polovici roka vo vojenskom priestore Lešť na strednom Slovensku. Budú ich učiť pracovať s odmínovacím kompletom Božena. Školenie, ako aj celý pobyt na Slovensku, bude hradiť slovenská strana, jeho náklady by mali dosiahnuť asi päť miliónov korún.
V Iraku je bezpečnostná situácia aj po americkom vojenskom zásahu proti diktátorskému režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna v roku 2003 nestabilná; krajinu trápia pretrvávajúce násilnosti. Na pomoci pri budovaní irackých bezpečnostných síl sa členské štáty NATO, medzi ktoré patrí aj Slovensko, dohodli ešte v roku 2004.
Slovensko malo v Iraku 110-člennú ženijnú jednotku, Ficova vláda ešte vlani v októbri rozhodla o jej návrate domov. V krajine ostali jedenásti dôstojníci; z toho piatich, ktorí pôsobili v tréningovej misii NATO, kabinet stiahol v apríli. Premiér už skôr nasadenie slovenských vojakov v Iraku kritizoval a za nesprávny označoval aj americký vojenský zásah v krajine. Šiesti dôstojníci, ktorí zostali na irackom území, pôsobia vo veliteľských štáboch operácie Iracká sloboda.
Slovensko má v súčasnosti vo svete vyše 500 vojakov. Ministerstvo obrany pritom plánuje, že krajina sa bude prioritne zapájať do dvoch až troch operácií pod vedením NATO, Európskej únie alebo Organizácie spojených národov. Otázna je tak napríklad účasť slovenských vojakov na Golanských výšinách.
Slovenskí vojaci by mali Iračanov cvičiť asi dva mesiace v druhej polovici roka vo vojenskom priestore Lešť na strednom Slovensku. Budú ich učiť pracovať s odmínovacím kompletom Božena. Školenie, ako aj celý pobyt na Slovensku, bude hradiť slovenská strana, jeho náklady by mali dosiahnuť asi päť miliónov korún.
V Iraku je bezpečnostná situácia aj po americkom vojenskom zásahu proti diktátorskému režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna v roku 2003 nestabilná; krajinu trápia pretrvávajúce násilnosti. Na pomoci pri budovaní irackých bezpečnostných síl sa členské štáty NATO, medzi ktoré patrí aj Slovensko, dohodli ešte v roku 2004.
Slovensko malo v Iraku 110-člennú ženijnú jednotku, Ficova vláda ešte vlani v októbri rozhodla o jej návrate domov. V krajine ostali jedenásti dôstojníci; z toho piatich, ktorí pôsobili v tréningovej misii NATO, kabinet stiahol v apríli. Premiér už skôr nasadenie slovenských vojakov v Iraku kritizoval a za nesprávny označoval aj americký vojenský zásah v krajine. Šiesti dôstojníci, ktorí zostali na irackom území, pôsobia vo veliteľských štáboch operácie Iracká sloboda.
Slovensko má v súčasnosti vo svete vyše 500 vojakov. Ministerstvo obrany pritom plánuje, že krajina sa bude prioritne zapájať do dvoch až troch operácií pod vedením NATO, Európskej únie alebo Organizácie spojených národov. Otázna je tak napríklad účasť slovenských vojakov na Golanských výšinách.
