BRATISLAVA – Bratislava je prešpikovaná sieťou kanalizačných potrubí, z ktorých niektoré vznikli už v 18. storočí, v čase panovania uhorskej vládkyne Márie Terézie. Dnes dosahuje dĺžka mestskej podzemnej kanalizačnej siete až tisíc kilometrov. Keby ste ju chceli prejsť celú peši, trvalo by vám to týždne. Pozrite sa, ako vyzerá zvnútra.
Prvý súpis všetkých jestvujúcich kanalizačných potrubí v Starom meste bol vykonaný okolo roku 1900. Nachádzali sa vtedy na ňom aj potrubia vybudované v ére panovania Márie Terézie, uviedol vedúci Divízie odvádzania odpadových vôd Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Valachovič.
ROZHOVOR Eldorádo developerov: Smeruje Bratislava do záhuby? Odborníci kontrujú
Veľký boom budovania bratislavskej kanalizačnej siete nastal najmä po 2. svetovej vojne. Aktuálna „dĺžka kanalizačnej siete v Bratislave je približne tisíc kilometrov, hĺbka jej uloženia sa pohybuje v rozmedzí od dvoch až do siedmich metrov pod úrovňou terénu,“ doplnil.
Ľudia si veľakrát nevedia predstaviť, ako kanály vyzerajú zvnútra. Niektorí si ich predstavujú hrôzostrašne, iní nebezpečne. Azda každému sa v mysli vynorí asociácia, ako podzemnými sieťami pobehujú potkany. Predstava nie je podľa vodárov ďaleko od pravdy, pretože hlodavce pri hľadaní potravy potrubia využívajú ako komunikácie. Ľudia však v kanalizačných potrubiach „nebývajú“, hoci aj takýto mýtus môžu šíriť urbánne legendy. V kanalizácii sa tvoria plyny, ktorými by sa mohol človek pri slabom odvetraní udusiť.
V médiách sa už viackrát objavili správy o kanalizáciách, ktoré sa prepadli. Obdobné nebezpečenstvo hrozí všade, a teda aj u nás. „Ak by došlo k poškodeniu potrubia, tak sa okolitý terén môže dostať do kanalizácie. Odpadová voda by ho odplavila a v okolí potrubia by vznikla kaverna, ktorá by sa jedného dňa mohla váhou komunikácie a dopravy prepadnúť. Aj z tohto dôvodu potrubia pravidelne kontrolujeme pomocou monitorovacej kamery, ktorá ‚prebehne‛ cez potrubie a preverí fyzický stav potrubia,“ ozrejmil Valachovič.