BRATISLAVA - Koľko ľudí, toľko názorov na Bratislavu. Jedni ju milujú kvôli osobitej atmosfére, druhí zas nenávidia to, čo sa z nej stáva. Posledné roky sa objavuje čoraz viac kritiky v súvislosti s divokou výstavbou, ktorá nie je (nijak) regulovaná, a ktorá robí zo slovenskej metropoly hračku v rukách developerov. Stavia sa tam, kde je ešte voľná plocha, búra sa to, čo v Bratislave stálo storočia. Kam to všetko speje a či je všetko len také čierne, sme sa opýtali priamo architektov.
Starí Bratislavčania nevedia odpustiť, že kedysi rázovité historické mesto sa mení na šedú betónovú a sklenenú kocku. Mladí zas oceňujú, že Bratislava nadobúda moderný nádych a poskytuje im tak viac príležitostí na vyžitie. Názorov na to, akým smerom sa slovenská metropola uberá, je neúrekom a ani náhodou by sa nezmestili do jedného článku. Slovo sme preto dali na slovo vzatým odborníkom z firmy Compass architekti, Matejovi Grébertovi a Jurajovi Benetinovi, ktorí sú spolu so svojimi kolegami autormi mnohých či už stojacich alebo ešte len plánovaných, projektov.
Asi len málo obyvateľov Bratislavy je spokojných s tým, akým smerom z pohľadu architektúry sa v súčasnosti mesto rozvíja. Miešajú sa tu viaceré, dohromady nekompatibilné, architektonické štýly, sklenené kocky vyrastajú hneď vedľa historických budov, už na prvý pohľad tu chýba akákoľvek ucelená koncepcia. Niečo podobné sa deje aj v iných európskych metropolách, no tam sa históriu a súčasnosť podarilo skĺbiť oveľa estetickejšie. Ako hodnotíte súčasný vývoj vy ako "odborníci z fachu"?
Matej Grebert (MG): Nedá sa odpovedať bez kontextu. Bratislava sa počas 20. storočia rozvíjala skokovo. V každom období sa k mestu pristupovalo iným spôsobom a každá doba nám zanechala iný odkaz. Architektúra je zrkadlom spoločnosti a v našom prípade to platí rovnako. Kvalita architektúry je priamo závislá od veľkosti jej dopytu.
Jurej Benetin (JB): Tento pocit u niektorých ľudí pramení z toho, že mesto vnímajú ako súčasť svojho osobného priestoru, ako takú svoju väčšiu obývačku. Ľudia vo svojom osobnom priestore nemajú radi zmeny. Staré je dobré a nové je zlé. Môj názor je, že súčasné obdobie nie je v porovnaní s minulosťou k Bratislave vôbec až také zlé. Najväčšie architektonické krivdy sa tu určite neudiali za posledných dvadsať rokov. V súčasnosti prichádza pre Bratislavu veľmi zaujímavé obdobie. Po prvé, začal sa proces oživovania starých priemyselných štvrtí a po druhé, Bratislava si začína znova vytvárať vzťah k jednému obrovskému prírodnému daru - k Dunaju.
Bratislava sa za posledné roky stala rajom developerov, to je neodškriepiteľný fakt. Koho je to podľa vás chyba? Ako sa dá tento negatívny trend zastaviť?
MG: Nemyslím si, že je to niečo negatívne. Veď kto má riešiť bývanie pre ľudí, keď to nerieši štát? Pravidlá na ihrisku v tomto prípade určuje mesto a samotné mestské časti. Pod každou stavbou je podpis primátora a starostu. Majú na to páku a tou je územný plán. Ľudia bez problémov kupujú jednoizbový apartmán orientovaný na sever za nehorázne peniaze, nehľadajú kvalitu, tak ani developer nemá potrebu niečo meniť. Doba sa ale mení a s ňou aj nároky ľudí. Požiadavky na kvalitu sa zväčšujú. Pri navrhovaní nového projektu hľadáme pridanú hodnotu nielen pre nových majiteľov, ale aj pre pôvodných obyvateľov. Vždy sa snažíme z územia vyťažiť všetky plusy. Chceme, aby objekty zapadli a vytvorili s pôvodnou štruktúrou jeden celok.
JB: Áno, to, čo sa tu od revolúcie vybudovalo, je hlavne dielom súkromných investícií. To odráža nastavenie spoločnosti. Mesto ani štát nebudujú galérie, divadlá ani knižnice, nestavajú byty. Investori stavajú a stavajú to, čo ľudia kupujú, teda najmä byty a kancelárie. To je normálne a prirodzené. V poslednom období ľudí začala viac trápiť doprava a verejné priestory, a tak už mnohí investori myslia aj na budovanie infraštruktúry, parkov, ihrísk a podobne. Mesto by malo byť lepšie pripravené využiť obrovskú silu súkromných investícií. Šikovné mesto dokáže developerov využiť pre svoj prospech a väčšiu kvalitu života.
Ľudia, ktorí sa v Bratislave narodili, doslova plačú nad tým, čo sa z mesta za posledné desaťročia stalo. Zbúraná židovská štvrť, synagóga, viaceré pivovary či iné továrne, jednoducho stavby, ktoré v iných krajinách zveľaďujú, nie rúcajú. Posledným príkladom toho, ako nerozumne sa v Bratislave narába s ešte nezastavanou plochou, je mohutná výstavba pod hradným kopcom, resp. na nábreží. Kto za to nesie zodpovednosť?
JB: Nemôžeme sa stále na niekoho vyhovárať. Za stav mesta nesieme zodpovednosť všetci. Je to naše spoločné dielo, náš odraz. To Bratislavčania kupujú byty v tých developerských projektoch, pracujú v kancelárskych budovách, milujú svoje autá a vysoké ploty. Ak by bola Bratislava naozaj v takom katastrofálnom stave, bola by to pre nás veľmi zlá správa. Napriek mnohým chybám si myslím, že sa kvalita života v Bratislave zvyšuje. Je pravda, že socializmus a bujarý kapitalizmus po revolúci boli často necitliví voči historickým hodnotám Bratislavy. Preto som rád, že sa o týchto hodnotách začína rozprávať.
MG: Bratislava dostala viacero zásahov, hlavne počas totalitnej éry, ktoré by boli už dnes nerealizovateľné. Je to paradox, stavba storočia, architektonicky mimoriadne vydarený most SNP, nadčasový dizajn, ale musela kvôli nemu padnúť celá štvrť a synagóga. Mimochodom, ktoré mesto malo pri najväčšej katedrále ako suseda synagógu? Ktoré mesto by oddelilo celú novú štvrť od rieky a starého mesta diaľnicou? Prečo je Sad Janka Kráľa odrezaný od Petržalky, aj keď tvorí jej súčasť? Čo sa týka Podhradia, myslím, že je dobré ho rozumne zastavať, aby sa mesto zacelilo. Bolo by prospešné sa zamyslieť aj nad vyústením Hviezdoslavovho námestia. Prečo musí končiť v autobusovom depe pod mostom? Zodpovední sme my všetci. Neexistuje verejný tlak ani politická vôľa to riešiť a hľadať rozumné kompromisy. Zastaviť výstavbu by nebolo rozumné riešenie.
Bratislava nutne potrebuje ucelený návrh riešenia verejného priestoru. Zopár mestských parkov na tento účel v žiadnom prípade nestačí. Čo viac by sa dalo v tomto smere ešte robiť, ako sa dá čo najlepšie využiť priestor, ktorý ešte nezabrali developeri?
MG: Bratislava má úžasný prírodný potenciál. Napríklad karpatský oblúk, ktorý sa so svojím lesom "zapichne" rovno do Dunaja. Skúsme to využiť naplno. Spravme kontinuálnu promenádu na oboch brehoch a spojme Petržalku s mestom. Tak, ako mesto zadalo grafický dizajn manuál, mohlo by vypísať súťaž na dizajn manuál pre verejné priestory. Pre architektov a developerov by slúžil ako pomôcka pri navrhovaní.
JB: V prvom rade sa musíme naučiť poriadne využívať tie plochy zelene, ktoré máme. V Bratislave, hlavne na sídliskách a medzi nimi je veľa "dier", ktoré by sa dali využívať ako plnohodnotné verejné priestory. Sú to však len zanedbané plochy dobré na kosenie, venčenie psov, prípadne hádzanie odpadkov. V tomto máme rezervy. Nepotrebujeme až tak nové plochy ako oživovanie toho, čo máme.
Čo by ste na súčasnej architektúre Bratislavy z pohľadu jej občana zmenili vy? Aké rezervy má z architektonického hľadiska a čo by sa v tomto smere dalo vylepšiť?
MG: Niečo sme už načrtli v predchádzajúcej otázke. Sme radi, že sme mali to šťastie a tvoríme celé mestské štvrte. Práve tam sa snažíme uplatniť pridanú hodnotu pre nových obyvateľov, ale aj susedov a mesto. Napríklad na Slnečniciach sú to veľké investície do infraštruktúry. Nedávno otvorili veľkú kruhovú križovatku. Prichádzame do etáp, kde budeme realizovať veľké verejné parky. Navrhujeme tam škôlky, školy, kostol a obchodnú vybavenosť. Hľadáme správne pomery a vzťahy medzi verejným a súkromným priestorom. Riešime nielen parkovanie, ale aj zastávky MHD a cyklotrasy. Pri projekte AhojPark v bývalom areáli VUZ sa nám podarilo zachovať industriálnu halu a vdýchnuť do nej nový život napriek tomu, že nebola pamiatkovo chránená. Pri Urban Residence na Račianskom mýte zas vyrastie nový park. Myslím ale, že najväčší efekt pre mesto bude mať NovéLido. Práve to je projekt, ktorý má šancu fungovanie centrálnej zóny pri Dunaji, spojiť oba brehy a vytvoriť kvalitné mestské prostredie.
JB: Jednoznačne by som chcel, aby Bratislavčania prestali tak milovať svoje autá. Všetko v tomto meste sa prispôsobuje autám, nie developerom. Staviame druhý obchvat, rozširujeme cesty, križovatky, ale veľmi málo robíme pre peších, pomaly postupujeme s budovaním električky, nedarí sa nám s cyklotrasami. Toto mi naozaj vadí.
Skúste naopak vypichnúť projekty, ktoré vás v Bratislave zaujali a boli podľa vás postavené v súlade s okolitým prostredím.
JB: Zo všetkých projektov v poslednom čase mám najväčšiu radosť z električky do Petržalky. To je naozaj skvelá veľká vec. Už sa teším, keď pôjde aj ďalej.
MG: Veľmi pozitívny ohlas aj medzi verejnosťou mala Eurovea. Je to dané tým, že si "všimla" Dunaj a Národné divadlo. Využila jedinečnosť miesta a vyťažila z neho maximum. Aj funkčne je dobrá, bývanie, hotel, kancelárie, obchody, kaviarne, kiná... je tam stále živo, a to je podstatné. Mne osobne sa veľmi páči aj Rozadol. Veľmi dobre zapadol do prostredia, vznikol tam nový park a nové prepojenia.
Ako podľa teba bude vyzerať Bratislava za sto rokov?
JB: Uff, zaujímavá otázka. Predstavujem si, že aspoň niektoré z našich projektov ešte budú stáť, ľudia ich budú mať radi a nebudú si hovoriť: čo nám tu nechali tí zlí developeri.
MG: Presne tak, ako si povieme, že má vyzerať. Ak si to nepovieme, bude sa rozvíjať živelne a nekoncepčne. Otázka teda skôr znie, akú ju vlastne chceme mať? Táto vízia by mala dostať aj podporu verejnosti. Aby sa nemusela meniť každé štyri roky po voľbách. Budovanie mesta je dlhodobý proces presahujúci volebný cyklus. Preto sú vízia a základné smerovanie podstatné. Verím, že Bratislava bude konkurencie schopné mesto. Ponúkne svojim obyvateľom príjemné a zdravé prostredie pre život. Deľba dopravnej práce zabezpečí spoľahlivú a funkčnú mobilitu. Firmy, ktoré tu chcú podnikať, budú mať dostatok príležitostí a kvalitných ľudí a turisti sa sem budú radi vracať.
V posledných rokoch sa aj v Bratislave čoraz viac stavia na úrodnej pôde. Nevnímate to ako problém? Je síce fajn, že ľudia budú mať kde bývať, ale keď výstavba bude pokračovať takýmto tempom, tak prídeme o zdroj obživy.
MG: Veľmi dobrá otázka. Nemôžeme mať všetko. Pozerať sa na veľkú lúku a zároveň byť v centre mesta, keď je potrebná vybavenosť, školy, kultúra, úrady a obchody. Mesto má byť husté a intenzívne využité tak, aby sme čo najefektívnejšie využívali všetky spoločné verejné priestory ako komunikácie, námestia a parky. Zjednodušene povedané, čím hustejšie budeme mať mestá, tým viac priestoru nám ostane pre prírodu, lesy, parky a samozrejme poľnohospodársku pôdu. Napríklad Bratislava má tretinovú hustotu ako Viedeň, a tá je označovaná ako jedno z najkvalitnejších miest pre život. Pri zahusťovaní sa ale zväčša stretávame s odporom obyvateľov, predsa len ide o "ich dvor". Treba hľadať rozumné kompromisy na oboch stranách. Je to predsa v záujme nás všetkých žiť v kvalitnom prostredí.
