BRATISLAVA - Dopyt zamestnávateľov po absolventoch jednotlivých vysokých škôl sa výrazne líši. Kým o niektorých sa firmy bijú, o iných je záujem mizivý. Najväčší záujem je už dlhodobo o ľudí, ktorí ukončili niektorú z technických vysokých škôl. Žiadaní sú najmä absolventi IT a elektrotechnických fakúlt. Z humanitných smerov sú najviac v kurze ekonómovia. Uvádza to personálno-poradenská spoločnosť McROY, ktorej stanovisko poskytol podpredseda predstavenstva spoločnosti McROY Group Luboš Sirota.
Na druhom konci rebríčka najžiadanejších absolventov sú podľa spoločnosti tí, ktorí vyštudujú odbory ako environmentálne manažérstvo, manažment verejnej správy, sociálna práca, kulturológia či filozofia. "Nevýhodou týchto odborov je fakt, že ich absolventi si iba ťažko nájdu uplatnenie v súkromnej sfére. Tá totiž tento typ kvalifikácie od svojich zamestnancov vyžaduje iba zriedka. Absolventi takýchto odborov sú teda odkázaní na hľadanie si práce vo verejnom sektore, ktorý však nedokáže ani zďaleka zamestnať každého, kto tento typ školy ukončí,“ vysvetľuje Luboš Sirota s tým, že mnoho mladých ľudí sa teda musí poobzerať po práci mimo vyštudovaného odboru, čo ich cenu na trhu práce zásadne znižuje.
Personálno-poradenská spoločnosť McROY upozorňuje, že nepriaznivá situácia sa zásadným spôsobom prejavuje aj na výške platu, s ktorým môže mladý človek po skončení školy počítať. Kým absolvent IT odboru bez problémov dostane nástupný plat výrazne presahujúci tisíc eur mesačne, absolvent s titulom z menej prestížnej humanitnej školy nemôže rátať ani s priemernou mzdou. "Napríklad, absolvent Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave zarobí bez problémov vyše 1 500 eur mesačne v hrubom a prácu bude mať s vysokou pravdepodobnosťou už počas školy. Absolvent humanitného odboru typu sociálna práca z menšej vysokej školy nedostane vo väčšine prípadov ani polovicu a prácu si bude hľadať niekoľko mesiacov,“ upozorňuje Sirota.
Najhoršie sú podľa Sirotu na tom ľudia, ktorí absolvujú vysokú školu humanitného zamerania iba s titulom bakalár. Môžu totiž počítať s tým, že záujem o nich bude na trhu práce mizivý. Práve bakalári majú pre ich zlú situáciu na trhu najnižšie nároky čo sa týka hľadania si nového zamestnania a najčastejšie sú nútení za prácou cestovať. Doma si totiž žiadnu nedokážu nájsť. "Firmy vnímajú bakalárov z humanitných škôl ako tých, ktorí nemali na to, aby dokázali štúdium ukončiť magisterským titulom. A keďže mnoho humanitných škôl má povesť, že ich dokáže dokončiť prakticky každý, imidž bakalárov je skutočne veľmi zlý,“ vysvetľuje Sirota.
Mladý človek by si podľa personálno-poradenskej spoločnosti mal dobre rozmyslieť, na akú vysokú školu sa prihlási. Pri rozhodovaní sa o voľbe štúdia sa pritom môže spoľahnúť na stav, aký je na trhu práce dnes. Nedostatok technicky vzdelaných ľudí sa totiž podľa spoločnosti bude naďalej prehlbovať a záujem o absolventov humanitných odborov bude nízky aj v budúcnosti. "Ak si teda študent vyberie niektorú zo zamestnávateľmi preferovaných fakúlt, nemusí sa o svoju kariéru zásadne obávať. Šanca, že by sa preferencie firiem v najbližšom období radikálne zmenili, je totiž veľmi malá,“ hovorí Sirota.
