BRATISLAVA - Zaočkovanosť pri všetkých druhoch povinného očkovania prekračuje na Slovensku potrebných 95 percent na zabezpečenie kolektívnej imunity, výnimkou je očkovanie proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR). Nižšia zaočkovanosť sa týka detí narodených v roku 2014, priblížila hovorkyňa Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Drobová.
Ide o trojzložkovú očkovaciu látku, ktorá by sa mala deťom podávať medzi 14. a 17. mesiacom života. Preočkovanie je v 11 rokoch. Odporcovia očkovania tvrdia, že sa môže podpísať pod vznik autizmu. ÚVZ SR už v minulosti poukázal na viacero svetových štúdií, ktoré to nepotvrdili.
Pokles zaočkovanosti pod 95 percent nezaručuje podľa epidemiológov udržanie kolektívnej imunity. "Pri zavlečení ochorení, ako napríklad osýpky, do prostredia, kde je viacero vnímavých osôb (nezaočkované osoby z dôvodu veku alebo z dôvodu kontraindikácie, alebo osoby, ktoré neprekonali ochorenie na osýpky), môže vyvolať vznik epidémie," vysvetlila Drobová.
Potrebu 95-percentnej zaočkovanosti potvrdili podľa virologičky experimenty a matematické modelovanie. "Zistilo sa, že pri 95-percentnej zaočkovanosti by sa zabránilo šíreniu infekčného patogénu v populácii, čo by potom mohlo viesť k jeho eliminácii. V prípade čiernych kiahní sa to podarilo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má plán na eradikáciu osýpok," uviedla Tatiana Betáková z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
Vysvetlila, že vírus alebo baktéria potrebujú hostiteľa, aby sa mohli množiť a šíriť. "Čím viac hostiteľov, tým lepšie sa môžu šíriť a zároveň sa môžu vyvíjať, aby unikli imunitnému systému hostiteľa," doplnila. Okrem spomínaného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke slovenskí rodičia podľa dát ÚVZ SR často odmietajú aj očkovanie hexavakcínou. Tou sa očkuje proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, žltačke typu B, invazívnym hemofilovým nákazám. Rovnako tak robia aj pri očkovaní proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
Pravidelné povinné očkovanie detí lekári na Slovensku vykonávajú proti desiatim infekciám, a to proti osýpkam, príušniciam a rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a pneumokokovým invazívnym infekciám.
Antivaxeri tu boli už pred 17 rokmi
Antivakcinačné aktivity sa na Slovensku začali častejšie objavovať v roku 2000. Pravdepodobne to súvisí s internetizáciou spoločnosti a rozvojom sociálnych sietí, hovorí Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Prvýkrát sa na poklese zaočkovanosti prejavili v roku 2011. Približne od tohto času uložili hygienici za odmietnutie povinného očkovania vyše 1900 pokút v sume asi 140.000 eur. Minulý rok šlo o 690 pokút v hodnote asi 39.000 eur.
"Na internete existuje sloboda vyjadrovania, to kladie zvýšené nároky na schopnosti osôb zorientovať sa v danej problematike," povedala hovorkyňa ÚVZ SR Zuzana Drobová. Rodičia sa podľa nej najčastejšie obávajú možného vzniku nežiaducich reakcií po očkovaní. "Nekriticky však prijímajú už dávno vyvrátené argumenty o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus či cukrovku," hovorí Drobová.
Spoliehanie sa rodičov na sociálne informácie v téme očkovania potvrdzuje aj prieskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied. Web označili za jednu z rozhodovacích skratiek. "Často sa odvolávajú aj na názory blízkych či významných osôb zo svojho okolia a príbehy o očkovaní," interpretovala vlani výsledky prieskumu Mária Hatoková z vedeckého tímu.
Pokuta za odmietnutie očkovania je viac ako 300-eurová. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) si nemyslí, že by mala byť vyššia. Takisto nezastáva názor, že by jej zvýšením mal reagovať na antivakcinačné aktivity. "Naším cieľom nie je vyberať pokuty za jeho odmietnutie, ale prevencia závažných prenosných ochorení," povedala Drobová. Za zvýšenie pokút nie je ani Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku.
Antivaxeri s pokutami nesúhlasia. "Vynucovanie očkovania považujeme za porušovanie základných ľudských práv," uvádza Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. Priznáva však, že "vzhľadom na zlú sociálnu situáciu mnohých rodín na Slovensku by vyššie pokuty asi niektorých donútili k očkovaniu".
Ústavný súd SR však už raz povedal, že očkovanie detí je povinné a nie je v rozpore s Ústavou SR, ktorá o základných ľudských právach hovorí. Rozhodol o tom v roku 2014. Prípad sa na súd dostal z Nitry, mamička nesúhlasila s pokutou za odmietnutie očkovania svojho dieťaťa. O potrebe očkovania sa podľa Kancelárie WHO na Slovensku musí viac hovoriť. Privítala by v tejto oblasti väčšiu edukáciu. Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že na to dohliada. Jeho cieľovou skupinou sú rodičia a zdravotníci. "Relevantné informácie k téme tiež zverejňujeme na svojej webovej stránke, často komunikujeme so zástupcami médií zrozumiteľnou formou," uviedla Drobová z ÚVZ SR.
Kancelárii WHO na Slovensku však chýba väčšia "osveta z najvyšších miest". "Vysokí štátni predstavitelia by o téme očkovania mali hovoriť proaktívne, a nie iba vtedy, keď treba dementovať vyhlásenia antivaxerov," povedala riaditeľka tejto inštitúcie Darina Sedláková. Bola by za to, aby sa aj v školách hovorilo viac o ochrane a podpore zdravia.
Súhlasí s tým aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). Aj on je za väčšiu osvetu na školách. "Mladí ľudia musia rozumieť problematike očkovania, pretože i oni raz budú rodičmi," povedal. Deti by sa mali učiť vytvárať si svoj vlastný názor na akúkoľvek tému, povedali antivaxeri. "Otázkou je, či im v tom slovenský školský systém dokáže pomôcť," uvádza Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
Ministerstvo školstva odpovedá, že o ochrane a podpore zdravia sa v školách vyučuje. "Táto téma je buď súčasťou prvouky, prírodovedy, chémie či biológie, dá sa ňou zaoberať aj prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov či kurzov," povedala hovorkyňa rezortu Ivana Skokanová.
