David Nistor zomrel krátko po tom, ako oslávil dvanáste narodeniny. (Zdroj: Nový Čas)
PAVLOVCE NAD UHOM - Smrť jedného chlapca pomohla žiť druhému. To je krutá realita, ktorú prežil Jozef Nistor z Pavloviec nad Uhom.
Jeho 12-ročného syna Davida zrazilo auto.
Aj keď jeho srdce po náraze bilo, chlapcov mozog bol na
tom oveľa horšie. Niekoľko dní lekári bojovali o jeho život.
Davida však pri živote držali iba prístroje. Jozef stál pred ťažkým
rozhodnutím: nechať syna odpojiť a súhlasiť s darcovstvom
jeho orgánov, alebo čakať a dúfať v nemožné.
„Môj syn nemal žiadnu šancu na prežitie. V nemocnici vyzeral, ako keby iba spal. Ťažké bolo uveriť, že už vlastne nežije. Lekár mi povedal, že hoci Davidovi už nedokážu pomôcť, vedia dať život inému dieťaťu, ak budem súhlasiť s odberom orgánov. Najprv som váhal,“ spomína so slzami v očiach na koniec marca 2007 Jozef Nistor.
So synom mali veľké plány. Celá rodina aj s babkou chcela odísť do zahraničia. Pár dní pred nehodou oslávil David dvanáste narodeniny. Chodil do školy a rád sa bicykloval. Práve to sa mu stalo osudným.
„Smrti neušiel, našla si ho len pár metrov od domu. Povedal, že si ide po cédečká. Viac som ho už živého nevidela. Len mi prišli povedať, že Davida zrazilo auto,“ spomína na tragédiu Davidova babka Valéria Nistorová.
S rozhodnutím svojho syna vzhľadom na darcovstvo Davidových orgánov súhlasí. „Kúsok môjho Davida žije ďalej v tele iného dieťaťa. Aj to je niekoho milované dieťa, ktoré túži žiť,“ dodáva so smútkom v hlase Jozef Nistor. Nezaujímalo ho, kto to je. Vraj srdiečko jeho syna dostal 11-ročný chlapček. „Tomu dieťaťu prajeme šťastný a dlhý život plný lásky, aký by si zaslúžil aj náš David,“ tíško praje Davidova babka.
„Môj syn nemal žiadnu šancu na prežitie. V nemocnici vyzeral, ako keby iba spal. Ťažké bolo uveriť, že už vlastne nežije. Lekár mi povedal, že hoci Davidovi už nedokážu pomôcť, vedia dať život inému dieťaťu, ak budem súhlasiť s odberom orgánov. Najprv som váhal,“ spomína so slzami v očiach na koniec marca 2007 Jozef Nistor.
So synom mali veľké plány. Celá rodina aj s babkou chcela odísť do zahraničia. Pár dní pred nehodou oslávil David dvanáste narodeniny. Chodil do školy a rád sa bicykloval. Práve to sa mu stalo osudným.
„Smrti neušiel, našla si ho len pár metrov od domu. Povedal, že si ide po cédečká. Viac som ho už živého nevidela. Len mi prišli povedať, že Davida zrazilo auto,“ spomína na tragédiu Davidova babka Valéria Nistorová.
S rozhodnutím svojho syna vzhľadom na darcovstvo Davidových orgánov súhlasí. „Kúsok môjho Davida žije ďalej v tele iného dieťaťa. Aj to je niekoho milované dieťa, ktoré túži žiť,“ dodáva so smútkom v hlase Jozef Nistor. Nezaujímalo ho, kto to je. Vraj srdiečko jeho syna dostal 11-ročný chlapček. „Tomu dieťaťu prajeme šťastný a dlhý život plný lásky, aký by si zaslúžil aj náš David,“ tíško praje Davidova babka.
