BRATISLAVA – Pred budovou ministerstva pôdohospodárstva to dnes bzučalo. Nešlo však o roj včiel, ktoré by z úľov vyrazili na skorý výlet, ale o aktivistov organizácie Greenpeace Slovensko, ktorá pred ministerstvom zorganizovala protestnú akciu.
Z veľkého reproduktoru na automobile pristavenom pred budovou dnes doobeda zaznievali naliehavé odkazy slovenských včelárov, ktorí vďaka nebezpečným postrekom používaným v poľnohospodárstve prichádzajú o včely. Téma používania najškodlivejších neonikotinoidov (klotianidin, tiametoxám a imidakloprid) proti škodcom je o to pálčivejšia, že sa o nej bude 22. a 23 marca diskutovať a hlasovať na európskej úrovni.
Organizácia Greenpeace vydala vážne varovanie: Nebezpečné pesticídy používame aj na Slovensku
Aktivisti požadujú, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná podporila zákaz alebo čo najstriktnejšie obmedzenie používania škodlivých postrekov a vyjadrila jasné stanovisko voči nim. Doteraz sa podľa Kataríny Juríkovej, koordinátorky Greenpeace kampane Jedlo pre život, priamej odpovedi vyhýbala a svoje stanovisko podmieňovala štúdiou, ktorú by mal publikovať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (AFSA). Greenpeace v tejto súvislosti v apríli minulého roka spustilo petíciu, ktorú doteraz podpísalo takmer 35-tisíc ľudí.
Aktivisti požadujú, aby sa poľnohospodárstvo zekologizovalo. Pesticídy pre včely predstavujú buď priame riziko v podobe smrti, alebo nepriame, subletálne, ktoré včelám oslabuje imunitu a dezorientuje ich v priestore. Látky však nie sú škodlivé len pre včely, ale aj vodný hmyz, motýle a chrobáky. Pesticídy majú tiež tú nevýhodu, že sa hromadia v pôde aj vodných tokoch a dochádza k chronickej kontaminácii životného prostredia.
„Včelári sú tí, ktorí najviac trpia úhynom včiel – prichádzajú o celé včelstvá a de facto aj o prácu. Zvuky včiel sme použili symbolicky. Stali sa akýmsi symbolom boja proti neonikotínoidom,“ doplnila Juríková.
Ohrození môžu byť aj ľudia
Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín môžu niektoré neonikotinoidy, acetamiprid a imidakloprid, vplývať na vyvíjajúci sa nervový systém.
Ako spresnila Miroslava Ábelová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko, syntetické pesticídy sú chemické látky alebo zmesi, ktorými človek cielene ničí škodcov (napr. hmyz, hlodavce, huby, plesne alebo rôzne buriny). Boom používania pesticídov v priemyselnom poľnohospodárstve po celom svete nastal v 50. rokoch 19. storočia.
Odbúravanie pesticídov je v životnom prostredí komplikované. „Existujú prípady, keď je doba odbúravania až taká dlhá, že niektoré látky, ktoré boli zakázané už pred niekoľkými desaťročiami, vrátane DDT a jeho vedľajších produktov, sa dnes bežne nachádzajú v životnom prostredí alebo v telách živočíchov či ľudí,“ informovala Ábelová a dodala, že niektoré pesticídy môžu predstavovať zdravotné riziko aj pre ľudí – v podobe rakoviny, narušeného hormonálneho systému, zníženej imunity alebo poškodení nervového systému (Alzheimer alebo Parkinson).
Vyjadrenie ministerstva
„Slovenská republika výrazne obmedzila používanie neonikotinoidov už v roku 2010, čiže ešte pred ich obmedzením na úrovni Európskej únie v roku 2013 práve z dôvodu vyššej ochrany včiel. O uvedenej skutočnosti boli niekoľkokrát zástupcovia Greenpeace informovaní (aj pri osobných stretnutiach),“ uviedla Zuzana Peiger Ačjaková z komunikačného odboru ministerstva pôdohospodárstva.
Podľa Peiger Ačjakovej má Slovensko ako jedna z mála krajín pre hodnotenie vplyvu pesticídov na včely zriadené samostatné expertné pracovisko, ktoré je úzko prepojené s praxou, teda farmármi aj včelármi. Každú látku schvaľovanú na úrovni EÚ posudzuje SR zo všetkých oblastí (toxikológia, ekotoxikológia, vrátane vplyvu na včely, podzemné vody, povrchové vody, pôdu, vzduch), k hodnoteniu za danú oblasť sa vyjadrujú národní experti. Ministerstvo úzko spolupracuje s včelárskymi združeniami na Slovensku.
„Blížiace sa rokovanie v Bruseli bude na úrovni expertnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat. Európska komisia predstaví nové informácie, Slovensko ani ostatné členské štáty nimi zatiaľ nedisponujú, preto je predčasné k nim zaujať stanovisko. MPRV SR bude nové fakty a vedecké výskumy ohľadom ochrany včiel komunikovať nielen s organizáciou Greenpeace, ale aj s včelármi a poľnohospodármi, tak ako doteraz,“ dodala.
