BRATISLAVA - Bohém, ktorý miloval víno, ženy a nevyhol sa ani drogám. Život syna prezidenta prvej Československej republiky Tomáša Garriga Masaryka Jana je plný prekvapení. V kľúčových momentoch česko-slovenských dejín to mal veľmi ťažké. Ako diplomat sa snažil postaviť Hitlerovi, no dočkal sa iba zrady od prezidenta Beneša. To ho takmer položilo na kolená. Utiekal sa preto k bujarému životu a večierkom. Nový film odhaľuje jeho skrytú a tajnú stránku ako aj momenty, ktoré viedli k vytvoreniu prvého slovenského štátu.
Alkohol, ženy a drogy
Keď britský premiér Neville Chamberlain mával Londýnčanom s podpisom Hitlera na zmluve z Mníchova, hovoril o tom, že im zabezpečil mier. Vtedy ešte netušil, čo bude nasledovať. Do slovenských kín prichádza nový film, ktorý mapuje napätú situáciu tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny očami Jana Masaryka, syna slávneho prezidenta a zakladateľa prvej Československej republiky Tomáša Garrigue Masaryka.
Bohém v roli diplomata
Psychické problémy, užívanie drog a milenky. Toto je skrytá stránka Jana Masaryka, ktorý pôsobil pred druhou svetovou vojnou ako veľvyslanec Československej republiky v Londýne. Na smrteľnej posteli mu otec povedal, aby sa držal Beneša. No ten ho v súvislosti s Mníchovským diktátom vo filme zradil a odvtedy mu nevedel prísť na meno. Aj tieto tienisté a komplikované stránky ukazuje nová česko-slovenská historická dráma s názvom Masaryk.
Masaryk, ktorého stvárnil známy český herec Karel Roden, sa celou svojou mocou snaží zabrániť tomu, aby spojenci, predovšetkým Veľká Británia a Francúzsko, neprenechali časti západného Česka, tzv. Sudety, Hitlerovmu Nemecku. Využíva všetky svoje diplomatické prostriedky, ale nepodarí sa mu to. Prichádza k "Mníchovskému diktátu", kde mocnosti - Nemecko, Británia, Francúzsko a Taliansko - rozhodli "o nás bez nás" a prenechali Hitlerovi pohraničné územie, čo de facto znamenalo koniec celistvosti prvej Československej republiky.
Veľvyslanec Masaryk odchádza sklamaný a s psychickými problémami na liečenie do Spojených štátov. Mnohé udalosti z jeho života veľa Slovákov a Čechov nevedelo. "Prežil život bohéma, miloval ženy, hudbu, veľká gestá i veľké zápasy. Vo vnútri jeho srdca a duše bojovala nespútanosť extravagantného umelca s morálkou a povinnosťou úradníka a diplomata. Veľkú časť života precestoval, ale nikdy nezabudol na krajinu, z ktorej pochádzal, na republiku, ktorú založil jeho otec Tomáš Garrigue. Smrť Jana Masaryka je dodnes zahalená tajomstvom," informujú tvorcovia filmu.
K Slovákom mal blízko
Masaryk mal k Slovákom blízko. Po otcovi bol Slovák a často sem chodil na dovolenky. Jeden z najobľúbenejších českých politikov Jan Masaryk bol 10. marca 1948 skoro ráno nájdený mŕtvy na nádvorí Černínského paláca pod oknami svojho bytu. Ani desiatky odborníkov a štyri vyšetrovania nedokázali úplne vyvrátiť žiadnu z verzií - samovražda, vražda či nešťastná náhoda. Zhodli sa len v tom, že prvé vyšetrovanie bolo nedbalé a účelovo vedené k záveru samovražda. Nové informácie smerujú k vražde, no vinník nebol dodnes odhalený.
VIDEO Trailer k filmu Masaryk
Nový česko-slovenský film Masaryk vznikol v produkcii spoločnosti IN Film a slovenského producenta Rudolfa Biermanna. Koproducentom filmu je Česká televize, RTVS: Rozhlas a televízia Slovenska a ZDF/Arte. Vznik filmu podporili: Státní fond kinematografie a slovenský Audiovizuálny fond. Distribučná spoločnosť Garfield Film prinesie film do slovenských kín od 23. marca. Film Masaryk získal 12 ocenení - Českých levov.
