BRATISLAVA - Ministerstvo školstva plánuje upraviť pravidlá poskytovania peňazí zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu. Príspevok na dopravu bude možný v prípade, ak v mieste trvalého pobytu nemajú žiaci zriadenú školu alebo jej časť s príslušným vyučovacím jazykom. Ak je v obci základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a žiak má záujem navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, peniaze na dopravu žiaka do školy totiž v súčasnosti rodič nedostane. Vyplýva to z návrhu novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý predložilo ministerstvo školstva na pripomienkové konanie.
Rezort tiež navrhuje zohľadňovať pri poskytovaní mzdového normatívu na pedagogických zamestnancov škôl aj roky ich praxe. Tieto údaje bude zbierať prostredníctvom rezortného informačného systému, pričom roky praxe môžu ovplyvniť výdavky na pedagogických zamestnancov od 0 do 24 percent. V súčasnosti pritom rezort pri výdavkoch na zamestnancov škôl zohľadňuje len zaradenie zamestnancov do platových tried, pracovných tried a skutočnosť, či poberá zamestnanec kreditový príplatok 0, 6 alebo 12 percent.
Ministerstvo ďalej navrhuje riešiť problematiku poskytovania príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode. Novela by umožnila oproti súčasnému stavu poskytovať tento príspevok na žiakov stredných škôl s osemročnou dĺžkou štúdia dvakrát. Ak žiak podľa súčasných pravidiel riadne ukončí základnú školu a následne pokračuje napríklad na štvorročnom gymnáziu, tak dostane príspevok jedenkrát v základnej škole a jedenkrát v gymnáziu. Žiaci osemročných gymnázií sú však v súčasnosti o túto možnosť ukrátení, keďže odchádzajú do osemročného gymnázia po ukončení piateho ročníka základnej školy. Obdobne to platí aj pre žiakov konzervatórií s osemročnou dĺžkou štúdia.
Novela tiež rieši problematiku poskytovania príspevku na záujmové vzdelávanie. V súčasnosti je príspevok na voľnočasové aktivity žiakov základných a stredných škôl viazaný na vydávanie a prijímanie vzdelávacích poukazov. Do tejto administrácie sú zapojení rodičia, školy a školské zariadenia a ich zriaďovatelia, okresné úrady v sídle kraja a ministerstvo školstva. Rezort teraz navrhuje zrušiť administráciu, ktorá súvisí s vydávaním a prijímaním vzdelávacích poukazov.
Príspevok na záujmové vzdelávanie by podľa novely prideľovali základným a stredným školám a ich zriaďovateľom podľa počtu všetkých žiakov školy v dennej forme štúdia. Na žiaka špeciálnej školy pritom rezort navrhuje prideľovať príspevok 200 percent, keďže naplnenosť tried je asi dvakrát nižšia ako v prípade napríklad základných škôl. Školy budú musieť poskytnúť za pridelené prostriedky záujmové vzdelávanie v priemere 30 hodín na žiaka. Neznamená to, že každému žiakovi poskytnú 30 hodín záujmového vzdelávania. Rozsah záujmového vzdelávania si vyberie žiak podľa záujmov, čiže jeden môže absolvovať 20 hodín a druhý 60 hodín. V priemere to však bude na žiaka 30 hodín za školský rok. O použití peňazí bude rozhodovať riaditeľ školy. Ak škola poskytne na žiaka v priemere menej ako 30 hodín záujmového vzdelávania, tak časť prostriedkov bude musieť vrátiť do štátneho rozpočtu.
Ministerstvo ďalej navrhuje znížiť počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pri ktorom bude povinne v škole pôsobiť asistent učiteľa. Po novom by to malo byť 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výšku príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia pritom zvýšia v tomto roku o 100 percent, keďže podľa novej prísnejšej definície žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zníži počet týchto žiakov najmenej o polovicu.
Rezort ďalej navrhuje rozdeľovať podielové dane pre obce na činnosť školského klubu detí podľa počtu prijatých detí do školského klubu detí. V súčasnosti totiž prideľujú tieto peniaze podľa počtu všetkých žiakov základnej školy. Kritériom na pridelenie peňazí obciam budú žiaci nultého až piateho ročníka základnej školy, keďže najmä títo žiaci navštevujú školský klub detí. Neznamená to však, že by ho nemohli navštevovať aj žiaci vyšších ročníkov základnej školy. Obce sa budú môcť naďalej slobodne rozhodnúť, podľa akých pravidiel budú financovať náklady na činnosť školského klubu detí, a to určením pravidiel vo všeobecne záväznom nariadení obce. Novela tiež navrhuje, aby školské kluby detí mohli zriaďovať len pri základných školách, a aby neexistovali samostatné školské kluby detí.
Novela tiež zavádza pre obce možnosť, aby pri financovaní materských škôl a školských klubov detí mohli osobitne podľa vlastného uváženia rozhodnúť o pridelení peňazí na asistenta učiteľa či vychovávateľa. Ak sa tak obec rozhodne, uvedie to do všeobecne záväzného nariadenia obce. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Rezort tiež navrhuje, aby v škole, ktorá vzdeláva viac ako 20 individuálne začlenených žiakov, pôsobil školský špeciálny pedagóg. Cieľom úpravy je zvýšiť starostlivosť o vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2017. Niektoré jeho časti, ako napríklad zníženie počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pri ktorom bude povinne v škole pôsobiť asistent učiteľa, však nadobudnú účinnosť 1. januára 2018. Spresnenie poskytovania peňazí, ktoré súvisia s nákladmi na pedagogických zamestnancov škôl, má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.
