BRATISLAVA – Dizajnér Maroš Schmidt zostavil pozoruhodnú zbierku predmetov, ktoré boli v rokoch 1939 až 1945 prvýkrát vyrobené na Slovensku. Medzi jeho pokladmi nájdete fotoaparáty, lampy, zapaľovač, hodiny, odznaky aj prvý fotoaparát s označením Made in Slovakia.
Prednáška Maroša Schmidta s názvom Prvýkrát Made in Slovakia, ktorá sa v druhej polovici januára konala v Slovenskej národnej galérii (SNG), prijala verejnosť s nadšením. Dizajnér a kurátor na nej predstavil zbierku predmetov, ktoré reprezentujú, dnešnými slovami povedané, priemyselný dizajn z čias Slovenského štátu. Hoci ich návrhármi či konštruktérmi vo veľkej miere neboli Slováci, stoja za pozornosť, pretože dokumentujú rozmach výroby na našom území v rokoch 1939 až 1945.
Najväčšie zlaté tajomstvo Dunaja: Legendárny projekt na Žitnom ostrove zastavila vojna
„Slovenskými výrobkami boli označované všetky produkty vyrábané na Slovensku, bez ohľadu na to, kto alebo kde riešil ich tvar a konštrukciu. Označenie Importé de Slovaquie a Made in Slovakia bolo prvýkrát použité na bakelitových fotoaparátoch, ktoré v rokoch 1939 – 1943 lisovali v závode Gummon v Bratislave,“ vysvetľuje dizajnér.
„Bez rakúsko-uhorského vyrovnania, ktoré po roku 1867 vytvorilo podmienky pre rozvoj uhorského priemyslu, by sme v roku 1939 na Slovensku márne hľadali 19 percent baníctva, priemyslu a živností. Na základe vládneho nariadenia z roku 1890 boli zvýhodnené štátne dodávky od domácich výrobcov, čo naštartovalo prebúdzajúci sa priemysel na území Uhorska,“ dopĺňa.
Rakúske firmy začali v Bratislave otvárať svoje pobočky, budovať továrne a prinášali nové investície. Počas prvej Československej republiky sa u výrobcov začala meniť a inovovať skladba sortimentu, k čomu prispela najmä výstavba bytov a ich zariaďovanie. Zvyšoval sa dopyt po nábytku, sanite, elektrotechniky a elektrospotrebičoch. „Nové tvary, priemyselné vzory a patenty z Československa i zakúpené licencie zo zahraničia zapĺňali izby, pričom mnohé boli aj úspešným vývozným artiklom,“ prízvukuje Schmidt. Súčasne však začínala hospodárska kríza, čo sľubne rozvíjajúcej sa krajine odoberalo energiu. „Slovenský štát prevzal továrne v rôznej kondícii. Mnohé boli v područí českých bánk, ktoré počas hospodárskej krízy odmietali do tovární investovať, no svoje percentá si brali veľmi ochotne, čo tiež vyvolávalo napätie medzi oboma národmi,“ dodáva.
Veľkým problémom slovenského priemyslu bol nemecký vplyv – po roku 1939 ho už ovládali prevažne nemecké firmy. Podiel nemeckého kapitálu sa podľa zistení Schmidta v niektorých účastinných spoločnostiach do roku 1942 zvýšil až jedenásťnásobne. „Snaha o úpravu pomerov cez nacionalizáciu priemyslu v prospech Slovákov vyznievala pri nemeckej prevahe a tlaku naivne. Napriek tomu bolo hľadanie slovenského modelu zreteľné, aj keď zatienené vojnovými potrebami Nemecka,“ zhodnotil dizajnér.