BRATISLAVA – Pri príležitosti oslobodenia najväčšieho koncentračného tábora v Auschwitzi Červenou armádou v roku 1945 si dnes pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo tento deň po šesťdesiatich rokoch za pamätný. "Slovenská republika pristupuje s plnou vážnosťou ku všetkým iniciatívam, ktorých cieľom je trvalo si pripomínať hrôzy druhej svetovej vojny a osobitne utrpenie miliónov obetí holokaustu," uviedol odbor.
Slovensko podľa rezortu diplomacie aktívne participuje na práci Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie si holokaustu (IHRA), ktorá sa zaoberá aj vzdelávaním a výskumom. "Minulý rok vznikla stála expozícia Múzea holokaustu v Seredi, ktorá sa nachádza priamo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Počas niekoľkomesačného sprístupnenia expozíciu navštívilo viac ako 11.400 návštevníkov, z čoho prevažnú časť tvorili žiaci a študenti," dodalo ministerstvo diplomacie.
Podľa ministerstva si slovenská vláda obzvlášť v súčasnosti uvedomuje dôležitosť a aktuálnosť pripomínania si historických udalostí a zlyhaní, ktoré viedli k vojnovému šialenstvu a najväčšej tragédii v dejinách ľudstva.
Počas druhej svetovej vojny bolo systematicky zadržaných a zlikvidovaných šesť miliónov Židov. Nacisti vraždili aj Sintov a Rómov, politických väzňov, homosexuálov, ľudí so znevýhodnením, Svedkov Jehovových či sovietskych vojnových zajatcov. Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2005 si 27. január pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V tento deň bol v roku 1945 oslobodený nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor v Osvienčime. Počas vojny zahynulo v procese holokaustu asi 70-tisíc Židov zo Slovenska. Väčšina obetí bola povraždená v nacistických vyhladzovacích táboroch alebo na tzv. pochodoch smrti, teda pri násilnej evakuácii táborov krátko pred koncom vojny.
V koncentračnom tábore Osvienčim, ktorého oslobodenie si svet pripomína 27. januára ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, zahynuli aj desaťtisíce ľudí zo Slovenska. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. V prvej etape deportácií v roku 1942 zo Slovenska do Osvienčimu odišlo 19 transportov s vyše 19-tisíc ľuďmi, z ktorých prežilo približne 600. Ďalších 38 transportov smerovalo ďalej na východ - do Majdanku, Opole, Belzecu a Sobiboru, v ktorom zahynulo najviac Židov z vtedajšej SR. Počas druhej etapy deportácií, na jeseň 1944, resp. na jar 1945, bolo spolu deportovaných asi 13-tisíc osôb.
Konkrétne od konca septembra do polovice novembra 1944 skončilo päť transportov s asi 6 000 ľuďmi v Osvienčime. Ďalšie transporty zo Slovenska už smerovali do Terezína, respektíve do táborov na území tretej ríše. Počas vojny zahynulo počas holokaustu spolu približne 70-tisíc Židov z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Ďalších asi 35-tisíc zavraždených Židov bolo transportovaných z južných území Slovenska, ktoré po I. Viedenskej arbitráži anektovalo horthyovské Maďarsko. Pravdepodobne 1 200 až 1 300 Židov zavraždili nacistické jednotky na Slovensku, keď okupovali slovenské územie na prelome rokov 1944 a 1945.
Slovensko si obete holokaustu pripomína aj 25. marca a 9. septembra
Slovensko si obete holokaustu pripomína aj 25. marca a 9. septembra. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. K tragickému výročiu prvého transportu sa v mieste jeho vypravenia, v Poprade, každoročne konajú pietne podujatia.
Múzeum holokaustu v Seredi je pre verejnosť prístupné od 26. januára 2016 v autentických priestoroch barakov bývalého pracovného a koncentračného tábora, v ktorom počas druhej svetovej vojny väznili približne 16-tisíc Židov. Je zároveň aj vzdelávacím strediskom o rasizme, antisemitizme a o xenofóbii. Prvá expozícia múzea približuje riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938-1945. Druhá je venovaná všetkým zavraždeným Židom zo Slovenska počas holokaustu, zobrazuje hlavné koncentračné a vyhladzovacie tábory, do ktorých boli Židia deportovaní. Posledná časť je venovaná tým, ktorí počas vojny Židov zachraňovali a bolo im udelené vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. V tomto roku vedenie múzea plánuje dobudovať ďalšie časti expozície.
K dostavbe Múzea holokaustu v Seredi sa vládna koalícia zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Za prvý rok existencie múzea prešlo jeho bránami vyše 11 400 návštevníkov a v múzeum sa konalo viac ako 180 prednášok. Na diskusie a semináre s odborníkmi, ale aj tými, ktorí prežili holokaust zavítali do múzea najmä študenti základných, stredných a vysokých škôl, ale aj vojaci armády SR, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov a štátni úradníci. Informovalo o tom SNM - Múzeum židovskej kultúry.
Vzdelávanie o holokauste odporúča aj Dodatok č. 1 k štátnym vzdelávacím programom pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatória ministra školstva, v ktorom Peter Plavčan odporučil školám návštevy Múzea holokaustu v Seredi, Múzea židovskej kultúry v Bratislave a ďalších pamätných miest postihnutých fašistickými represáliami voči Židom, Rómom a príslušníkom ostatných národov, etník, politických a sociálnych skupín. Dodatok je platný od 1. septembra minulého roku.
