BRATISLAVA - Riskovali vlastné životy, aby zachránili iné, cudzie, prenasledované obete. Ukrývali ich vo vlastných domoch a pomáhali im ako vedeli. Nevinné židovské rodiny boli totiž počas druhej svetovej vojny vo veľkom ohrození a vďaka dobrým dušiam prežili. Za tento veľký čin získalo ďalších 7 Slovákov ocenenie a poctu.
Srdcervúce príbehy obetí, plné silných spomienok vháňajúcich slzy do očí. Prenasledovanie, vraždenie, schovávanie a boj o holý život. Aj tohto sa museli nevinné obete vojny zúčastniť . Vďaka pár jedincom niektoré zo židovských rodín prežili. Príbehy, ktoré by nevymyslel ani ten najlepší spisovateľ či filmový mág. Tu ide o reálne životy reálnych ľudí.
Príbeh rodiny Krausovcov
Osud rodinu Krausovú, ktorá žila v Novom Meste nad Váhom skúšal a to bez akéhokoľvek súcitu. Otec, matka a vtedy iba štvorročná Mira žili normálny život. Otec bol vlastníkom tlačiarní, ktoré mu skonfiškovala ľudácka vláda. Arizátor sa rozhodol rodine pomôcť a zabezpečil osvedčenie o tom, že zamestnanie otca rodiny je veľmi dôležité pre slovenské hospodárstvo. Vďaka tejto pomoci bol uchránený pred deportáciou do koncentračného tábora v roku 1942.
Ochrana platila iba do momentu, kedy hranice Slovenska prekročili nemecké vojská za účelom potlačenia Slovenského národného povstania. Prvýkrát im pred deportáciou zachránil život paradoxne nemecký vojak, ktorý ich z neznámych dôvodov vyhnal a poslal ďaleko preč. Rodina utiekla do lesa, kde narazili na neznámu dedinčanku zbierajúcu drevo na oheň. Vtedy ešte nikomu nenapadlo, že práve tejto žene budú vďačiť za záchranu života malej dcérky. Katarína Kotorka Pastorková sa stala jednou z hrdiniek, ktoré riskovali pre záchranu cudzích ľudí.
Vdova, ktorá vychovala vlastných päť detí sa ponúkla, že dievčatko zoberie k sebe a postará sa oň. Rodičom povedala, že v prípade ak vojnu prežijú, dcérka ich počká u nej, ak nie, vychová ju ako svoju vlastnú. Rodičia v tej dobe pravdepodobne žiadne a hlavne lepšie riešenie nemali. Súhlasili a pridali sa k partizánskym jednotkám v horách bojujúcich v povstaní.
Kotorka sa o Mirku príkladne starala. Dávala jej všetko, čo bolo v jej silách. Dokonca vystríhala susedov, že ak ju prezradia, podpáli im dom. Dievčatko považovala a vychovávala ako vlastné. Manželia Krausovci vojnu prežili a po jej skončení sa pre svoje dievčatko vrátili. Mirka ani po vojne neprerušila kontakt so svojou záchrankyňou a jej synmi. Katarína Kotorka Pastorková sa tak zaradila medzi spravodlivých medzi národmi. Ocenenie prevzali jej vnúčatá Anna Martáková a Miroslav Pastorek.
Záchrancovia Eugena Kučeru
Filip Martišek a Anna Martišeková zachránili život v roku 1942 Eugenovi Kučerovi. Ten šťastnou náhodou unikol deportácii do koncentračného tábora. Rodina ho ukryla vo svojom dome v dedine Borčice. V tejto katolíckej rodine pobudol až do konca vojny aj napriek tomu, že časť domu boli povinný poskytnúť nemeckým vojakom. Podľa samotného Kučeru o ňom jeden z vojakov vedel, no nikdy nič nepovedal. "Nikdy nič za moju záchranu nepožadovali. Urobili to, lebo mali láskavé srdce. Mal som vtedy 16 rokov," napísal vo svojom svedectve. Ocenenie venované manželom záchrancom prišiel prevziať ich vnuk Ľubomír Sekan.
Manželia Ondrej a Helena Hažerovci
Ďalší zo siedmych ocenených boli práve Ondrej a Helena, ktorí pomohli a zachránili rovno dve židovské rodiny. Prvou bola rodina Schönfeldovcov. Hlavy rodín boli v tej dobe dlhoroční priatelia. Keď tejto židovskej rodine v roku 1942 hrozila deportácia, Hažerovci pomohli. Poskytli štvanej rodine útočisko v dome v Buclovanoch. Dlhých 27 mesiacov sa tu ukrývali v malej komore. Po okolí sa však začalo potulovať príliš veľa nemeckých vojakov a miesto prestalo byť bezpečné. Hažerovi sa podarilo pre manželov vybaviť falošné občianske preukazy a vďaka jeho pomoci mohli ujsť za rodinou do Nižnej Boce.
Krátko po odchode prišla do cesty manželom Hažerovcom ďalšia židovská rodina. Manželov Grosswirthovcov spolu s ich dvoma dcérami ukryli v stodole. Neskôr sa rodina rozhodla odísť k svojim známym do Poľska. Hažer sa podujal a potajomky ich prevážal na voze. Rodina bola prezradená a vojaci ich previezli do koncentračného tábora, ktorý prežili. Keď vojna skončila, rodina sa vrátila a osobne poďakovala pánovi Hažerovi a jeho rodine. Ocenenie pre rodičov Helenu a Ondreja prevzala dcéra Mária Hažerová.
Prenasledovanie záchrancov
"Po niekoľkých dňoch bez vody a jedla, v otrhaných šatách, sme stretli muža, ktorého sme požiadali o pomoc – najmä pre nášho malého synčeka. Ten muž sa volal František Svrbický," písalo sa vo svedectve Židovky Fanny Schlosserovej. Pán Svrbický spolu so svojou manželkou Gizelou pomohli Fanny, jej synovi Hermanovi a manželovi Izidorovi v ukrývaní.
Od roku 1942 do roku 1944 im poskytli úkryt vo svojom dome. Neskôr ale musela židovská rodina dom opustiť, keďže rodinu Svrbického upodozrievali z pomáhania Židom. Fanny so svojimi dvoma chlapmi počas zimy teda musela prečkať v neďalekom stohu slamy, čo sa odrazilo na jej zdraví. Utrpela početné omrzliny a musela jej byť amputovaná ľavá noha. Ocenenie za tento odvážny čin prešla prevziať vnučka záchrancov Vlasta Macháčová.
Príbehy siedmych ľudí, ktorí sa postavili strachu o vlastný život a zostali ľudskí. Doba, v ktorej tak činili nebola jednoduchá a konanie je preto hrdinským činom. Veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner na ceremónii udeľovania ocenení uviedol, že ani jeden zo záchrancov nikdy nič nepýtal na oplátku. K veľkým a odvážnym činom záchrancov sa vyjadril aj prezident SR Andrej Kiska. "Niet silnejšieho posolstva solidarity, ako bolo ich každodenné konanie počas vojnových čias," povedal Kiska.
Ocenenie Spravodliví medzi národmi sa odovzdáva každoročne. Udeľuje ho izraelská Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých. Do dnešného dňa patrí do zoznamu ocenených Slovákov spolu až 556 osôb. Všetky mená ocenených sa vytesávajú do Múru cti v Záhrade Spravodlivých v Jad vašem v Jeruzaleme. Spravodliví medzi národmi je ocenením židovského národa tým nežidovským, ktorí sa počas druhej svetovej vojny a prenasledovania Židov pričinili o ich záchranu.
