BRATISLAVA - Slovensko čelí popri demografickej kríze aj významnému úniku mozgov. Podľa registra zdravotných poisťovní klesol počet ľudí žijúcich na Slovensku za posledných 15 rokov o 300 tisíc, čo predstavuje približne 5 percent obyvateľstva, a každý rok naďalej klesá. Štatistiku zverejnil Inštitút finančnej politiky.
Podľa údajov za rovnaké obdobie má viac ako polovica odchádzajúcich menej ako 30 rokov. Priemerne polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012, sa vrátila do roku 2015. Z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty, čo predstavuje odchod investície štátu do vzdelania vo výške 44,8 mil. eur. Najčastejšie končia mimo Slovenska absolventi lekárskych fakúlt.
Najprudší pokles poistených nastal v rokoch tesne po našom vstupe do EÚ v roku 2004 a 2005, keď sa počet poistencov na Slovenku znížil za dva roky o viac ako 200 tisíc. Len v krízovom roku 2009 prišlo na Slovensko viac ľudí, ako z neho odišlo. Následne sa situácia stabilizovala a každoročne nám ubudne približne 15 tisíc obyvateľov, čo predstavuje približne 0,3 populácie. V roku 2015 predstavovalo negatívne migračné saldo 6 tisíc obyvateľov. Pre porovnanie, oficiálna štatistika Štatistického úradu SR založená na trvalých pobytoch predpokladá od roku 2000 približne stabilný počet obyvateľov.
Starneme rýchlo
Odliv obyvateľstva prehlbuje riziká spojené s demografickou krízou a starnutím obyvateľstva. Podľa prognózy Eurostatu budeme starnúť najrýchlejšie v EÚ. Kým dnes na 100 Slovákov v aktívnom veku 15 až 64 rokov pripadá 19 ľudí vo veku 65 rokov a viac, podľa poslednej demografickej prognózy Eurostatu ich bude takmer 40 v roku 2040. Prognóza Eurostatu však predpokladá pozitívne migračné saldo. Ak by pretrvával identifikovaný trend v odchode pracovnej sily, zhoršil by sa podľa scenára IFP pomer aktívnych k starším až na 100 ku 43 v roku 2040.
Odchádzajú najmä mladí
Podľa údajov za roky 2010 až 2015, viac ako polovica všetkých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poisťovne, sú mladí ľudia vo veku menej ako 30 rokov. Počet odídencov prudko rástol po získaní dospelosti a vrcholil v 25 rokoch, čo je obvyklý vek čerstvých absolventov vysokej školy. Medzi odchádzajúcich počítame aj študentov študujúcich v zahraničí, ktorí sa za hranicami následne zamestnajú, pretože dovtedy za nich zdravotné poistenie platil štát.
Prečítajte si aj:
Máte vysoký príjem? Dajte si pozor, štát vás po novom skasíruje viac!
Po 40-tke odchádza menej ľudí
Počet odchádzajúcich výrazne klesal po dovŕšení veku 40 rokov. Priemerne polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012, sa vrátila do roku 2015. Pred vstupom do EÚ bolo sťahovanie za prácou menej časté. Keď však už k nemu došlo, zväčša znamenalo trvalé presídlenie. Z ľudí, ktorí odišli v rokoch 2000 až 2003, sa 70 až 80 percent nevrátilo na Slovensko do roku 2015. V období tesne po vstupe do EÚ začalo mnoho ľudí experimentovať so životom v cudzine, z ktorých sa väčšina do dvoch rokov vracala. Postupne však podiel dlhodobých vysídlencov začal narastať a momentálne presahuje 50 percent pre osoby, ktoré odišli od roku 2009.
Nezamestnanosť - dôvod na odchod
Zďaleka najvýraznejší vplyv na rozhodnutie odísť z krajiny má nezamestnanosť. Zaujímavé je, že dlhodobejšie nezamestnaní odchádzajú menej často než tí, ktorí boli nezamestnaní len jeden rok. Tento jav môže byť spôsobený skutočnosťou, že dlhodobo nezamestnaní strácajú pracovné zručnosti, a preto sa náročnejšie zamestnajú aj v zahraničí. Mladí ľudia vo veku 24 až 29 rokov odchádzajú za prácou do zahraničia častejšie než staršie vekové skupiny. Platí, že s vyšším vekom sa pravdepodobnosť odchodu do zahraničia znižuje.
Vyššie riziko odchodu do zahraničia majú slobodní ľudia. Ľudia v manželských vzťahoch, ako aj vdovy a vdovci, odchádzajú do zahraničia s menšou pravdepodobnosťou.
Odchádzajú najmä mladí lekári
Vobdobí 2010 až 2013 odišiel do zahraničia viac ako každý desiaty končiaci vysokoškolák denného štúdia. Ročne ukončí štúdium 20 tisíc interných absolventov druhého stupňa v SR. Podľa údajov za roky 2010 až 2013 medzi 12 až 14 percent absolventov odíde za hranice po skončení vysokej školy. Za jeden rok tak odišli verejné investície do vysokoškolského vzdelania v objeme 44,8 mil. eur. Pri externom štúdiu sú odchody nižšie, len 4 až 5 percent. Najväčší únik mozgov je medzi absolventami lekárskych a technických fakúlt. Medzi piatimi fakultami s najväčším podielom odchádzajúcich sú tri lekárske fakulty. Vo zvyšku rebríčka dominujú fakulty s technickým zameraním – inžinieri z leteckej, strojníckej, či hutníckej fakulty v Košiciach.
Najviac ľudí odchádza zo severovýchodu Slovenska
Najvyššia miera odchodu do zahraničia je v okresoch na severovýchode Slovenska. Odchodmi najviac zasiahnutým okresom je Snina, z ktorej medzi rokmi 2005 a 2015 do zahraničia odišlo viac než 6,5 percenta obyvateľstva. Nasledujú okresy Humenné (6,3 percenta) a Medzilaborce (5,8 percent). Vyššia miera nezamestnanosti je na úrovni okresov spojená s väčším odlivom ľudí do zahraničia. Na druhej strane najmenej ľudí odchádzalo najmä z okresov na juhozápadom Slovensku. Z okresov Komárno, Senec, Malacky, Pezinok a Kysucké Nové Mesto za posledné desaťročie do zahraničia odišli menej než 2 percentá obyvateľov.
