WASHINGTON - Na internete sa objavilo ďalšie veľké porovnanie krajín. Tentoraz sa americkí odborníci zamerali na sociálny pokrok. Tzv. Index sociálneho progresu vychádzal z troch kritérií – zo základných ľudských potrieb, zázemia na rozvoj blahobytu či politickej slobody a príležitostí na osobný rozvoj.
Najväčší pokrok podľa zostavovateľov indexu dosiahla Kanada. Hneď za ňou je Austrália, potom Fínsko, Nový Zéland, Luxembursko, Írsko, Veľká Británia a prvú desiatku uzatvárajú Island, Dánsko a Švédsko. Naopak, na chvoste sa vzostupne ocitli krajiny ako Turkmenistan, Východotimorská demokratická republika, Papua Nová Guinea, Omán, Guyana, Guinea-Bissau, Gambia, Kuba, Kapverdy a Belize.
Renomovaný týždenník vybral najlepšiu krajinu roku 2016: Víťaza by ste neuhádli
Slovensko v rebríčku sociálneho pokroku skončilo na 35. mieste. Predbehlo nás Rakúsko na 17. mieste, Česko na 27. mieste aj Poľsko na 30. priečke. Za nami v tesnom zástupe zaostáva len Maďarsko (36. pozícia) a Ukrajina na 54. priečke. Oproti minulému roku si Slovensko zhoršilo renomé. Podľa výsledkov indexu z roku 2015 sme sa posunuli až o desať priečok nižšie. Vtedy sme sa totiž umiestnili na 25. mieste a predbehli sme nielen Poľsko na 27. mieste, ale výraznejšie tiež Maďarsko na 32. pozícii.
Odborníci brali v rámci základných ľudských potrieb do úvahy úroveň základnej lekárskej starostlivosti, výživy, kvalitu pitnej vody, ale aj zabezpečenie bývania. K podmienkam rozvoja blaha priradili kvalitu životného prostredia, zdravie obyvateľov, wellness či prístup k informáciám. V rámci osobných slobôd porovnávali priestor na osobnú voľbu, ľudské práva, toleranciu, možnosti integrácie aj prístup k ďalšiemu vzdelávaniu.
Tvorcovia indexu na Slovensku ocenili napríklad kvalitu pitnej vody, základnú zdravotnú starostlivosť či kvalitu výživy a prístup k základnému vzdelaniu. Výraznejšie zaostávame v oblasti životného prostredia a všeobecného zdravia obyvateľstva. Takisto sme podľa indexu menej tolerantní a otvorení integrácii. Pokrivkávame aj v oblasti nadštandardného vzdelávania či osobných slobôd.
Sociálny pokrok vnímali autori indexu ako schopnosť spoločnosti plniť základné ľudské potreby svojich občanov, vytvoriť základné piliere, ktoré umožňujú občanom zlepšiť ich životy a vytvoriť podmienky pre jednotlivcov aj komunity na realizáciu ich potenciálu.
