BRATISLAVA - Neopakovateľný príbeh. Vzostup a pád Radoslava Procházku je na slovenskej politickej scéne doslova jedinečný. Sám sa pasoval za gazdu pravice, ktorý sa mal stať premiérom. Jeho koniec je však mementom pre ostatných slovenských politikov.
Začiatky v KDH
Radoslava Procházku začala verejnosť vnímať najmä ako uhladeného, možno trochu nevýrazného, politika KDH, ktorého sa médiá pýtali na právnické otázky a témy. Vyštudovaný právnik z najprestížnejšej americkej školy Yale Law School mal spolu s Danielom Lipšicom zreformovať staré štruktúry kresťanských demokratov. Nič z toho sa však neudialo.
Lipšic odišiel z KDH, založil svoje stranu NOVA a Procházka ho nasledoval. Nie však za Lipšicom, keďže ego mu nedovoľovalo „nosiť mu vodu“. Procházkov odchod zo strany spred takmer štyroch rokov dával tušiť, že ambiciózny politik niečo chystá. Reči o novej strane odmietal, oháňa sa zatiaľ len občianskym združením Alfa. A potom prišla kandidatúra na prezidenta.
Útok na prezidenta
Ihneď ako ohlásil odchod z KDH, ohlásil aj kandidatúru na prezidenta republiky. „Chcem kandidovať ako kandidát novej pravice,“ vyhlásil nádejný kandidát. V tom čase, a najmä po prvých prieskumoch verejnej mienky, sa zdalo, že Procházka má šancu. Mladý, vzdelaný človek, navyše s ťahom na bránu. Pravica navyše nenominovala jednotného kandidáta, ktorý by zbieral hlasy naprieč stredo-pravým spektrom. Pre budúceho gazdu pravice všetko pokračovalo dobre, zložil okuliare vyhlásil útok na prezidentský palác.
Jeho hviezda raketovo stúpala na výslnie. V prvom kole získal nečakaných 21 percent, na budúceho prezidenta Kisku vtedy strácal iba vyše 50 tisíc hlasov. Ďalšie udalosti však pre Procházku znamenali zvrat. Napriek deklarovanej podpore Andreja Kisku v druhom kole, neuveriteľne trápne váhal a zajakával sa v sľúbenej veci. Tu zasvietilo prvé výstražné znamienko pri Procházkovi – jeho veľké ego.
Vznik Siete
Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta sa rozhodol, že založí novú stranu. Aj keď s tým otáľal, jeho ambície a percentuálny zisk z prvého kola prezidentských volieb boli také veľké, že z toho nemohol nezúžitkovať politický kapitál. 400-tisíc hlasov Slovákov mu dávali dobré predpoklady. Prieskumy merali strane Sieť, ktorá vznikla na jeseň 2014, minimálne 10 a maximálne 20 percent. To by spravilo z Procházku naozajstného gazdu pravice, ako sa sám pomenoval. Nahrávala mu tiež situácia na pravicovom spektre, keďže SDKÚ a KDH pod vedením svojich skostnatených lídrov boli na ceste na politický cintorín.
Strmý pád...
S maličkými chybami (nejasná podpora Kisku za prezidenta) sa Sieť pomaly pripravovala na parlamentné voľby v roku 2016. Medzitým však vyplávala na povrch sveta nahrávka Procházku, kde s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom dohaduje inzerciu v jeho regionálnych novinách. Odvtedy sa stalo Procházkovo legendárne „pol na pol“ symbolom politikovho ohybného charakteru. Podozrenie z obchádzania platenia daní na reklamu v kampani prezidentských volieb bola ďalšia rana v dôveryhodnosti nádejného premiéra.
Od tohto okamihu sa verejne špekulovalo o povahe Radoslava Procházku. Keď do toho prišli podozrenia a nejasné vysvetlenia ohľadom kampane na parlamentné voľby, popularita mu začala pomaly, ale isto klesať. Poškodilo mu aj spájanie s podnikateľmi, ktorí mohli stáť za novou stranou – Igorom Grošaftom a Radom Baranom. S posledne menovaným sa Procházka zviezol osobným tryskáčom na zápas futbalového Eura do Francúzska.
...až na dno
Všetky podozrenia ohľadom pozadia Siete a Procházkovom charaktere sa podpísali pod katastrofálny výsledok v parlamentných voľbách v marci tohto roka. Získal v nich úbohých 5,6 percenta, čo malo na premiéra naozaj malú šancu. Definitívny kliniec do rakvy si zatĺkol Procházka sám, keď jeho strana spolu s Bugárovou stranou, neuveriteľne rýchlo zložili vládu s kontroverzným Smerom a národniarmi z SNS. Jeho voličom tento krok dal obrovskú facku a zlomili nad ním palicu.
Po vzbure vo vlastnej strane sa Sieť definitívne rozpadla. Dnes vládna koalícia funguje už iba s 3 stranami. Na poslednom sneme strany výstižne charakterizoval stav strany jeho končiaci predseda, sám Procházka slovami, ktoré zachytila kamera a ktoré mali zostať ukryté pred svetom. Vtedajšiemu ministrovi dopravy Romanovi Brecelymu spolu s ostatnými kandidátmi na predsedu strany vulgárne vynadal. "Vám musí je*ať chalani. S vami sa nedá robiť."
Procházka dúfal ešte v dobre platené miestečko luxemburského sudcu, no ani to mu nevyšlo, keďže prednedávnom sa objavili správy, že za dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ ho odmietli.
Taký strmhlavý pád Slovensko nezažilo
Politológ Radoslav Štefančík Procházku nešetri kritikou. Taký strmhlavý pád ako exšéf Siete zrejme ešte Slovensko nezažilo. "Len ťažko možno dnes povedať, či niektorý z politikov zaznamenal na Slovensku taký strmhlavý pád, ako práve Radoslav Procházka," myslí si odborník. "Jeho politická kariéra je dnes neistá, o svojej budúcnosti hovorí rozpačito, zas a znovu jazykom, ktorý chápe snáď iba on sám. V každom prípade je dnes preňho i ďalších politikov prospešné poučiť sa z gazdovej politického životopisu," hľadá jeho odkaz pre slovenských politikov politológ.
Gazdovi pravice podľa neho chýbali cnosti ako skromnosť a pokora. "Do politiky určite patrí dravosť, chuť po moci a množstvo peňazí, ale v každom prípade aj predpoklady spolupracovať a k nim aj trochu skromnosti a pokory. Ak nie ozajstnej, aspoň fingovanej. Pozitívne cnosti však skrachovanému gazdovi akosi chýbali a preto skončil skôr, ako v politike niečo dosiahol," uzavrel Štefančík.
