Karol Kállay údajne ŠtB informoval o amerických diplomatoch pôsobiacich vo vtedajšom Československu
BRATISLAVA - Známy fotograf Karol Kállay podľa dokumentov komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) informoval tajnú službu o amerických diplomatoch pôsobiacich vo vtedajšom Československu, ľuďoch, ktorí sa s nimi stretávali, a československých emigrantoch. Kállay však tieto informácie poprel a zdôraznil, že príslušníkom ŠtB nič nepodpísal. To potvrdzujú aj samotné materiály, podľa ktorých sa na spolupráci dohodol len ústne.
Kállaya podľa materiálu, ktorý má ČTK k dispozícii, získala ŠtB k spolupráci ako agenta v roku 1973. S príslušníkmi tajnej služby sa však už fotograf podľa týchto dokumentov stýkal aj predtým a priniesol informácie napríklad o odborníkovi Hlasu Ameriky na strednú Európu. "Kladne boli hodnotené i poznatky, ktoré uviedol k československým emigrantom," píše sa v dokumente.
Ako zaregistrovaný agent mal podľa záznamov Kállay ŠtB slúžiť najmä na sledovanie ľudí, ktorí sa stretávali s americkými diplomatmi. V materiáloch sa uvádza, že pracoval aj na jednom bližšie nespresnenom prípade a dostal odmenu 500 korún. V roku 1982 Kállayov spis ŠtB odložila do archívu, čo znamenalo ukončenie aktívnej spolupráce.
Nie je jasné, ako ŠtB jeho informácie využila. Veľkú časť spisu totiž skartovali. "Na základe použitej pečiatky sa dá predpokladať, že k tomu neprišlo pri hromadných skartáciách koncom roku 1989," povedal ČTK historik z Ústavu pamäti národa Juraj Kalina.
Kállay všetky informácie o spolupráci s ŠtB v reakcii pre ČTK poprel, pripustil len, že sa stretával s jej príslušníkmi, keďže ako známy fotograf cestoval do zahraničia. "Keď ste sa v živote nestretli s nijakým diplomatom americkým, ako na neho môžete dávať informácie?" tvrdil. Argumentoval aj tým, že 500 korún pre neho nebola vysoká suma, keďže za jednu fotografiu dostával v tom čase od 1000 do 1500 korún.
Fotograf, ktorý má dnes 81 rokov, tiež zdôrazňoval, že si od komunistického režimu "užil svoje". "Môjho otca pripravili o život, nás vyhodili v Akcii B z vlastného domu," tvrdil. V rámci Akcie B režim po druhej svetovej vojne vysťahoval politicky nespoľahlivých ľudí z väčších miest. Kállayovci sa museli podľa fotografa odsťahovať do dreveného domu v Turčeku pri Kremnici.
Podozreniam zo spolupráce s ŠtB v minulosti čelilo viacero slovenských osobností, politikov, kňazov či umelcov. Medzi spolupracovníkmi sa objavilo napríklad meno speváka Roba Kazíka či arcibiskupa Jána Sokola. Veľká časť údajných agentov popiera, že s ŠtB spolupracovala. Odvolávali sa pritom väčšinou na to, že dokumenty ŠtB môžu byť nespoľahlivé.
Ako zaregistrovaný agent mal podľa záznamov Kállay ŠtB slúžiť najmä na sledovanie ľudí, ktorí sa stretávali s americkými diplomatmi. V materiáloch sa uvádza, že pracoval aj na jednom bližšie nespresnenom prípade a dostal odmenu 500 korún. V roku 1982 Kállayov spis ŠtB odložila do archívu, čo znamenalo ukončenie aktívnej spolupráce.
Nie je jasné, ako ŠtB jeho informácie využila. Veľkú časť spisu totiž skartovali. "Na základe použitej pečiatky sa dá predpokladať, že k tomu neprišlo pri hromadných skartáciách koncom roku 1989," povedal ČTK historik z Ústavu pamäti národa Juraj Kalina.
Kállay všetky informácie o spolupráci s ŠtB v reakcii pre ČTK poprel, pripustil len, že sa stretával s jej príslušníkmi, keďže ako známy fotograf cestoval do zahraničia. "Keď ste sa v živote nestretli s nijakým diplomatom americkým, ako na neho môžete dávať informácie?" tvrdil. Argumentoval aj tým, že 500 korún pre neho nebola vysoká suma, keďže za jednu fotografiu dostával v tom čase od 1000 do 1500 korún.
Fotograf, ktorý má dnes 81 rokov, tiež zdôrazňoval, že si od komunistického režimu "užil svoje". "Môjho otca pripravili o život, nás vyhodili v Akcii B z vlastného domu," tvrdil. V rámci Akcie B režim po druhej svetovej vojne vysťahoval politicky nespoľahlivých ľudí z väčších miest. Kállayovci sa museli podľa fotografa odsťahovať do dreveného domu v Turčeku pri Kremnici.
Podozreniam zo spolupráce s ŠtB v minulosti čelilo viacero slovenských osobností, politikov, kňazov či umelcov. Medzi spolupracovníkmi sa objavilo napríklad meno speváka Roba Kazíka či arcibiskupa Jána Sokola. Veľká časť údajných agentov popiera, že s ŠtB spolupracovala. Odvolávali sa pritom väčšinou na to, že dokumenty ŠtB môžu byť nespoľahlivé.
