BANSKÁ BYSTRICA - Klimatické zmeny súvisiace s globálnym oteplením sa začínajú negatívne prejavovať na našom území aj na živote včelstiev. Konštatovali to účastníci medzinárodnej včelárskej konferencie, ktorá sa konala dnes v Banskej Bystrici na pôde Strednej odbornej školy Pod Bánošom, ktorá sa zaoberá výučbou včelárstva.
Zmena klímy významne ovplyvňuje včely medonosné na rôznych úrovniach. Môže dokonca ovplyvniť správanie a samotnú fyziológiu včely, čo následne zníži kvalitu opelenia kultúrnych plodín, ktoré človek pestuje pre svoju potrebu. „Máme dlhoročné tradície vo včelárení, slovenské včelárstvo sa môže pochváliť kvalitou medu na svetovej úrovni. Donedávna sme tu mali vysokú druhovú pestrosť pestovaných plodín, ale už to prestáva platiť. V posledných rokoch evidujeme výrazné úbytky včelstiev,“ konštatuje riaditeľ školy a popredný včelársky odborník Pavol Fiľo.
„Na Slovensku máme približne 17 - tisíc včelárov, ktorí chovajú okolo 260 - tisíc včelích rodín. Priemerný ročný úhyn predstavuje 10 percent. Sú štáty, kde v niektorých regiónoch zaznamenali 100 percentné úhyny. Nie sme na tom až tak zle, ale je to pre nás memento,“ konkretizuje nepriaznivý stav organizátorka konferencie Helena Proková.
Globálne oteplenie spôsobuje, že pestovanie olejnín a kukurice sa dostáva do vyšších polôh. Čoraz viac sa pestujú energetické, ale pre včely nevhodné plodiny. „Farmári sú nútení hospodáriť intenzívne, lúky kosia často a rastliny nestačia rozkvitnúť. Pestuje sa podstatne menej ďateliny a lucerny, vo veľkej miere sa používajú pesticídy. Oteplenie prináša veľkú nestálosť počasia, na jednej strane extrémne sucho a na druhej prívalové dažde, “ uvádza ďalšie negatívne vplyvy na život včelstiev Fiľo.
Súvisiacim problémom je aj nekontrolované šírenie nepôvodných takzvaných invazívnych rastlín na úkor pôvodných druhov, čo následne môže ovplyvniť aj kvalitu druhov medov, ich chute, vône, farby a konzistenciu, ktoré sú podmienené najmä zdrojom pôvodu nektáru. Vplyv klimatických zmien významne ovplyvňuje aj spôsoby ošetrovania včelstiev proti chorobám a škodcom, osobitne boj proti klieštikovi. Ako sa zhodujú odborníci, v budúcnosti sa musí zlepšiť dialóg medzi farmármi a včelármi. Riešením je aj rozširovanie kvitnúcich plôch, výroba biomasy z kvitnúcich plodín, nie z kukurice, výsadba obilnín aj s pásmi kvitnúcich rastlín a obmedzenie používania pesticídov.
Ako upozorňuje Fiľo, zmeny musia prísť nielen v krajine, ale aj v samotnom myslení včelárov. Nemôžu sa spoliehať len na staré metódy, ale využívať nové poznatky najmä pokiaľ ide o choroby včelstiev spôsobené klieštikom. Znamená to celoročnú ochranu a ústup od pôvodných metód založených na používaní chemických preparátov. K dispozícii sú už nové metódy založené na prírodnej báze. Nové prístupy k chovu včiel sa snaží prenášať do praxe práve Stredná odborná škola Pod Bánošom, ktorá má v študijnom programe dvojročné štúdium včelárstva a organizuje aj externé kurzy pre začínajúcich i pokročilých včelárov. Okrem toho pravidelne organizuje semináre a odborné konferencie.
