BRATISLAVA - Málo využívame volebné právo, málo kontrolujeme poslancov a chýba nám aktívnejšie občianstvo, hodnotí 27 rokov po Nežnej revolúcii jeden z najvýznamnejších disidentov Novembra 89. V rozhovore pre Topky hovorí Ján Budaj o tom, kam sme sa posunuli za takmer tri dekády slobody, hodnotí charakter štátu a na záver prezrádza, či ešte nosí budajku.
Kam sme sa dostali za tých 27 rokov od Nežnej revolúcie?
November nastolil slobodu a vzápätí sme získali zvrchovanosť, vlastný štát. Odvtedy sa boríme s problémom, ako riadiť svoje veci verejné. Veľká časť ľudí, žiaľ, prestala využívať právo, o ktoré v Novembri išlo, tzn. volebné právo. Takisto veľkou chybou je, že málo kontrolujeme poslancov. Už je najvyšší čas starať sa o to, ako a prečo rozhodujú. Napríklad tam, kde máme domov, kde to dobre poznáme. Demokracia začína od lokálnej samosprávy.
Môžeme si dnes povedať, že sme zvládli prechod a že je Slovensko klasickým demokratickým štátom?
To si ešte povedať nemôžeme. Jednak nám k tomu chýba aktívnejšie občianstvo a tiež nemáme právny štát. Prokuratúra za každej vlády chráni „svojich“.
Veľa ľudí spomína na socializmus ako na „staré dobré časy“. Čo by ste odkázali týmto ľuďom?
Mali sme 8 slobodných volieb a vždy mohla väčšina zvoliť KSS a urobiť z retro nálad realitu. V skutočnosti by sa už nikto na Slovensku nevzdal občianskych práv, ani slobody. Žiaden návrat totality nebude.
Čo považujete za najväčší úspech Slovenska?
My, Slováci, sme museli prejsť od Novembra podstatne viac prekážok, ako okolité národy, pretože si zakladáme štát. Budovanie štátu je historická úloha, ktorú si v zhone každodennosti naplno neuvedomujeme. Vidíme najmä kopec prehier a zlyhaní tunajšej politiky. Všetky tie sklamania by nás mali už konečne priviesť k poznaniu, že máme zodpovednosť za politiku tejto republiky. Ak sa obzrieme dozadu, sú za nami veľké úspechy: sami sem si štrajkami vynútili kapituláciu totalitného režimu, zbavili sa ruských okupantov a železnej opony. Napriek nevôli zahraničia sme si založili štát a získali postavenie v EÚ.
Hospodársky sme na dobrej ceste. V politike neprevláda extrém. Zvládli sme predsedanie v Rade EÚ...a v kontexte strednej Európy máme renomé. Niet pochýb, že v našich dejinách je obdobie od roku 1989 doposiaľ najúspešnejším obdobím. Našim hlavným úspechom sú ale generácie, narodené do slobody. Tie sú schopné naplno využiť, čo sa umožnilo Novembrom 89.
Trápi nás ešte korupcia – a to je výzva práve pre tieto generácie. Som si istý, že v reálnej politike budú trvať na zatváraní zlodejských správcov štátu. Kým u nás nepôjde sedieť prvý politický zlodej, dovtedy sme sa ešte nezbavili starého sveta. Za totality zákon dopadal iba na obyčajných ľudí, papaláši sa navzájom chránili. Nechápem, prečo to trpíme dnes?
Čo sa podľa vás za tých 27 rokov dávno dosiahnuť a nedosiahlo sa?
Bez rozkradnutia štátneho majetku, aké sa udialo v 90. rokoch, sme mohli mať dokončené infraštruktúry, napr. tá nešťastná diaľnica na východ mohla a mala byť už v 90. rokoch. Tak by sa už dávno znížili regionálne rozdiely, ktoré škodia Slovensku. Veľkou hanbou je nezvládnutie rozvoja a začlenenia rómskej menšiny. No a už spomínaná korupcia. Ak by nám hosť ukradol povedzme auto, nik by ho už iste k sebe nepozýval. Ale strany, ktoré majú kradnúcich a klamúcich politikov, tie si volíme znovu a znovu. Nie sme dosť nároční a sami na to najviac doplácame.
Ako hodnotíte zahraničnopolitickú situáciu – Brexit a zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta?
Tak, ako u nás, aj inde má verejnosť problém s elitami. Nespokojnosť sa prejavuje vo voľbe radikálnej a protestnej vlny. Voliči signalizujú, že chcú zmenu. To sa týka aj elít EÚ. Takže oboje vidím ako silné varovania a výzvy zdola, sú to upozornenia voličov smerom k dlhoročným partajným elitám. V jednom aj druhom prípade je to varovanie, z ktorého môže vzísť aj veľa dobrého. Alebo – ak ho budú stranícke elity ignorovať – hrozí extrém.
Čo sa to deje vo svete? Odtrhli sa vládne a kultúrne elity od ľudu alebo ľud sa nechá stále dookola manipulovať demagógmi?
Svet sa mení, to je v jeho povahe. Meniť sa môže aj to, čo starším pripadá nezmeniteľné. Ľudia si tvoria postoje inak než kedysi, sociálne siete priniesli do postojov verejnosti doslova revolúciu. Nesie to zo sebou veľa pozitívneho, aj veľa rizík. Ja ale verím na prirodzené hodnoty a zdravý rozum. Demagógovia, nenávistníci, zlodeji, alebo extrémisti boli, sú a budú vždy. Každý z nás si ale môže slobodne vybrať, na ktorú stranu sa postaví.
Môže sa stať, že sa pod tlakom zahraničných, ale aj domácich udalostí, dočkáme návratu neslobody?
Iba ak to pripustíme. Od roku 1989 je všetko v rukách občanov. Neverím, že to ľudia pripustia. Ale v povahe slobody je aj to, že človek má slobodnú voľbu sa slobody zrieknuť.
Ešte máte a nosíte budajku?
Nosím, keďže došli dosť chladné dni. (úsmev)
