MARTIN - V 20. storočí ustúpili spoločenské konvencie. Ľudia začali športovať, objavovať svet, zmenila sa aj móda. Noviny začali vytvárať spoločenskú smotánku, ktorá určovala trend. Herečky športovali a športovci hrali vo filmoch. Zrazu sa dokonca ani zaoceánsky parník nezaobišiel bez posilňovne. Zdigitalizovaná dobová tlač vo fondoch Slovenskej národnej knižnice (SNK) a v Katalógu digitálnej knižnice SNK ponúka pohľad na začiatky toho, čo bolo pred vyše sto rokmi prevratné a skvelé.
Moderní ľudia 20. storočia už nesedeli doma. Ženy začali pracovať, starať sa o seba, s manželmi a deťmi na bicykloch a automobiloch chodili na rodinné výlety. Letné dovolenky trávili na plážach či na vidieku, zimné s lyžami na horách. Mládež sa v zime korčuľovala a celoročne pestovala turistiku.
Cvičenie a olympiáda v starých slovenských novinách: Deti mali v škole robiť odzemky!
Ženy skracovali sukne aj vlasy a začali nosiť nohavice. Muži mali športového ducha, mužnú postavu a chovanie anglického gentlemana. Športovému boomu napomohli nesporne aj olympiády, ktoré sa opäť začali konať od roku 1896.
Hollywood – veľká telocvičňa
Smotánka, ktorej fotky prinášala svetová tlač, sa stala vzorom vkusu, obliekania a pre mnohých aj cesty, ako nadobudnúť slávu a peniaze. „Zatiaľ čo voľakedy boli filmové hviezdy priam chránené pred vodou a športom, dnes filmoví podnikatelia priam žiadajú od nich, aby športovali,“ sumarizuje Športový týždeň v roku 1937. Dodáva, že „dnes“ Hollywood pripomína skôr veľké športové centrum, lebo každá hviezda má na dvore bazén či tenisový kurt. Spencer Tracy bol skvelým lyžiarom a Clark Gable bol majiteľom chovných koní a skvelým jazdcom.
Tlač informuje nielen o politike, ale aj o bežnom živote – šľachta a to, čo dnes nazývame celebritami, sa postupne približovali svojimi záujmami ľuďom. (Športový týždeň z rokov 1932 – 1937, Športové novosti, 1937, č. 5, s. 5)
V roku 1914 nemohla posilňovňa chýbať ani na zaoceánskom parníku. (La Science et la vie, 3 Juin 1913, s. 346 z knižnice M. R. Štefánika vo fondoch SNK)
Krokodíl na kurte i v móde
Na olympiáde v Paríži v roku 1924 získal bronz v mužskej štvorhre, odvtedy vyhrával grandslamové tenisové turnaje v Európe aj zámorí. Za výhru v Davisovom pohári sľúbil reprezentačný tréner Henrymu Lacostovi kufor z krokodílej kože, po ktorom túžil. Henry Krokodíl, ako ho volali novinári, založil v roku 1933 s André Gilliérom značku Lacoste, ktorá sa špecializovala na športové oblečenie. Gilliér nebol v módnej branži nováčikom – od roku 1906 sa venoval pančuchovému tovaru, neskôr ako prvý návrhár vytvoril značkovú mužskú spodnú bielizeň – slipy. Tie odporúčal popredný francúzsky magazín najskôr atlétom, neskôr športovcom všeobecne.
Tenisti Borotra a Cochet v tradičnom bielom elegantnom odeve – hralo sa s drevenou raketou a rýchlosť podania ani zďaleka nedosahovala 200 km/h. Hra nebola taká akčná, hráči sa menej zapotili a dlhé nohavice a elegantná vestička im nebránili v pohybe. Henry Lacoste – osobnosť v športe i móde.
Z kráľa bazénov sa stal kráľom džungle
Zlaté medaily z parížskych (1924) a amsterdamských olympijských bazénov (1928) boli skvelým odrazovým mostíkom pre hereckú kariéru plavca a vodnopólistu Johnyho Weissmüllera. Rodák z Rumunska „dal“ ako prvý na svete 100 metrov pod jednu minútu. V roku 1932 získal rolu prvého zvukového Tarzana.
Aj na Slovensku sme mali športovcov, ktorých samotná tlač označila za „fešákov“. Pri pohľade na takúto fotku zrejme nejedna mladá žena pookriala. (Športový týždeň, 1932)
Z dieťaťa chudobného farmára vyrástol slávny boxer James - Kid Blackie – Dempsey, niekoľkonásobný majster sveta v ťažkej váhe, ktorý si zahral vo viac ako 20 filmoch.
Na dosky, ktoré znamenajú svet, sa v polovici 30-tych rokov 20. storočia vyhupol tenista – William – Big Billy – Tildon, ktorý v rokoch 1920 – 1925 kraľoval mužským tenisovým rebríčkom. Keď dokraľoval, vrhol sa na písanie scenárov pre broadwayské divadlo – sám niektoré financoval a aj si v nich zahral hlavné úlohy.
Od sukne k šortkám
Koncom 19. storočia sa odev zjednodušil a prestal človeka obmedzovať v stále dynamickejšom pohybe. Čoraz kratšie sukne a odhalenejšie časti tela nedokázala „prežrieť“ veriaca verejnosť: „Teraz naše ženy obliekajú sa ako komediantky… nosia krátku sukňu, topánky na vysokých opätkoch, priezračné štrimfle, prsia a hrdlo majú nahé,“ vylial si srdce v roku 1916 istý taliansky cirkevný hodnostár v novinách.
Víťazka ženskej dvojhry, zmiešanej aj ženskej štvorhry z OH v Antwerpách (1920), Suzanne Lenglenová bola prvá tenistka, ktorá sa vzoprela typickému tenisovému oblečeniu, pretože jej bránilo v dynamickej hre. Klobúk nahradila šatkou podobnou turbanu, čo ženy okamžite začali kopírovať a korzet, spodničku a dlhú sukňu s blúzkou vymenila za voľné šaty.
Automobiloví a motocykloví pretekári ale aj víkendoví výletníci potrebovali špeciálne oblečenie a pokrývku tváre, ktoré ich chránili pred prachom, blatom i kamienkami. (Športový týždeň, 1932, 21, s. 5)
Letecká doprava sa ešte ani nerozbehla a už sa začalo so športovým lietaním. A práve táto rôznorodosť podnietila podnikavcov, aby začali vyrábať odev výlučne určený na šport. Aj napriek tomu, že išlo naozaj o prevratné veci v móde, dnešným športovcom by sa v takom oblečení asi dobre nepretekalo.
